Výkonný riaditeľ Hamilton Group pre Európu JEREMY CRISTAU sľubuje do Bratislavy priniesť trochu histórie a Paríža. Malé byty chce predávať aj za 30-tisíc eur.
Prečo Francúz príde meniť Bratislavu?
„Neprišiel som meniť Bratislavu. Chcem priniesť iný uhol pohľadu, iný vkus. Mesto nemôže byť postavené jednou osobou, inak skončí ako Petržalka postavená komunistami, kde je všetko rovnaké. Pracujeme aj v Poľsku v jednom meste, kde jeden developer prestavuje budovu za budovou v rovnakom štýle. Mesto potrebuje diverzitu.“
Ste Francúz, no žijete v Bratislave na Slovensku. Ste tu doma?
„Bývam tu, lebo moja manželka je Slovenka. Mám v Bratislave byt, ale šesťdesiat a možno aj viac percent pracovného času trávim mimo Slovenska. Vo firme Hamilton Group, kde som výkonný riaditeľ, som okrem Slovenska zodpovedný za aj za Českú republiku, Poľsko, Srbsko a Ukrajinu. Momentálne trávim veľa času v Bratislave, pretože tu rokujem s mnohými ľuďmi, našimi nájomníkmi.“
Koľko rokov už žijete v Bratislave?
„Od roku 2006 som bol v Prahe, oficiálne som sa stal obyvateľom Bratislavy pred rokom. Dovtedy som sem chodieval len cez víkendy.“
Motiváciou, prečo ste s firmou prišli na Slovensko, bola vaša manželka, alebo prečo ste sa rozhodli tu investovať?
„Bratislava má mnoho výhod malého mesta, ľahko sa v nej pohybuje a má aj zaujímavú polohu. Myslím si, že niekoľkými investíciami by sa Bratislava mohla stať dôležitým miestom pre biznis. Okrem tohto tu bola moja manželka, ktorá vedela, čomu sa venujeme a hovorila mi, že v Bratislave je málo firiem ako my a bolo by to dobré aj pre našu dcéru, keby sme prišli. Tak sme tam v roku 2010 kúpili malú kanceláriu, aby sme niekde začali.“
Vlani ste ale kúpili všetky projekty od českej firmy Sekyra Group i rozostavaný skelet v centre na Rajskej. Prečo?
„Na Rajskej som videl som možnosť zastaviť konštrukciu novej budovy a namiesto nej jej dať historickú fasádu. Náš architekt z Paríža jej vytvoril parížsku fasádu, ktorú prispôsobil Bratislave.“
To je dosť nezvyčajný prístup na dnešnú dobu.
„Áno, tento nápad podnietil tri problémy. Po prvé cenu, strávili sme veľa času hľadaním vhodného materiálu, dôležitý bol aj dizajn, mali sme obrovský problém s hygienou, pretože sme chceli menšie okná, ako bola norma pre daný počet ľudí. Takže sme povedali, budeme mať v budove menej ľudí, ale budeme mať pekné okná. Pracovali sme aj s ľuďmi, ktorí nám pomohli nájsť spôsob ako spotrebovať čo najmenej energie. Zábradlie na schodisku, ktoré však bude slúžiť len v prípade núdze, bude ručne vyrobené v Paríži, a to nás tiež bude stáť veľa peňazí.“
Prečo ste si na tom zábradlí dali tak záležať, keď bude len na núdzovom schodisku?
„Je súčasť dizajnu, charakteru celej budovy.“
Našli ste už záujemcov o kúpu alebo prenájom tej budovy?
„Toto je základná otázka, pretože my nie sme developeri, nestaviame preto, aby sme predávali, ale prenajímali. Náš hlavný biznis je prenajímanie takých priestorov, ktoré veľa firiem neprenajíma. Robíme domovy pre seniorov, študentské internáty, byty na prenájom. Nesústredíme sa na veľké projekty, nákupné centrá či kancelárie.“
Spomínali ste vysokú cenu na stavbu budovy na Rajskej, drahý asi bude aj nájom.
„Nie, nie! Naša filozofia je, že chceme byť normálna firma pre obyčajných ľudí, napríklad byty, ktoré prenajímame v Cubicone (projekt od Sekyra Group v Mlynskej doline, pozn. red.) sú už od 300 až 400 eur mesačne. Keď sú drahé nájmy, ľudia sa tu striedajú, preto sme sa pýtali, aké náklady budú pre nás z toho vyplývať? Ak si urobíte prepočet z prenájmu na 20 rokov a prenájmu na tri roky, tak je to pre nás výhodnejšie, lebo si nemusíme najímať realitných agentov, aby nám hľadali nových nájomcov.“
V Bratislave nie je veľa firiem, ktoré by sa zameriavali na prenájom nehnuteľností tak, ako vy.
„Nie. Nestaviam, aby som predal. Ak predávam, tak len preto, že danú budovu nepovažujem za podstatnú pre mňa v dlhodobom horizonte a bolo by lepšie, ak by ju ľudia vlastnili sami. Naším základnými biznisom je vlastniť majetky v centre mesta a prenajímať ich dlhodobo. V našej rodine máme budovu, ktorú prenajímame 250 rokov.“
Od firmy Sekyra Group ste kúpili aj rozľahlý industriálny areál Cvernovka pri autobusovej stanici. V médiách sa objavila vizualizácia prestavby, no potom ste ju stornovali. Aká je realita?
„Keď sme kúpili areál, tak nám povedali, že tam môžeme postaviť toľko a toľko. Zadali sme kritériá nášmu architektovi a požiadali sme ho, aby nám vypočítal, koľko toho môžeme postaviť. Vyšlo nám z toho, že kapacity na výstavbu v Cvernovke ani nevyužijeme, územné rozhodnutie dovoľovalo postaviť oveľa viac. Na Starohorskej sme urobili presne to isté, mohli sme postaviť vežu, no nám sa to nepáči, tak sme to nevyužili.“
To tiež nie je typické pre Bratislavu, veľa stavieb sa ťahá do výšky.
„My bojujeme proti vežiam, pretože chceme byť dlhodobými vlastníkmi a pozrite sa napríklad na Tri veže. Nikto tam nežije. A prečo? Chceli by ste žiť vo veži? Žil som v New Yorku, kde som býval vo veži, ale necítil som sa tam dobre. Bratislava nie je New York, nepotrebujete veže.“
V Cvernovke teda nebudú výškové stavby?
„Na druhej strane ulice je sedem poschodí, tak my nepostavíme viac. Plán nám síce dovolil postaviť desať, ale my to tak nechceme. Čo chceme, je veľa podzemných parkovacích miest, naši inžinieri teraz skúmajú, ako maximalizovať kapacity podzemných garáží. Osobne neznášam, keď sú všade nastavané autá. Keď sem prvýkrát prišiel môj otec, povedal, že Bratislava vyzerá ako jedno veľké parkovisko."
Chcete teda pod Cvernovkou veľké podzemné parkovisko?
„Chcel by som urobiť dve až tri poschodia parkoviska pod zemou, čo bude určite veľmi drahé. V Bratislave sú parkoviská videné ako náklady a nie investícia. Hovoril som s primátorom o jeho novej politike parkovania, ktorou nasleduje prirodzený celosvetový trend. Nemali by sme mať strach investovať do parkovacích miest. Stavba parkoviska ma nezastaví, aby som na nej urobil park.“
Ako to bolo s tými vizualizáciami, ktoré sa objavili v médiách?
„Išlo o prvotnú štúdiu a všetky médiá aj ľudia sa toho hneď chytili, že toto tam chceme stavať. Nechápal som, kto je ten idiot, ktorý si môže myslieť, že som stihol navrhnúť 120-tisíc metrov štvorcových za mesiac. S navrhovaním budov sme pomaly ešte ani nezačali. Zatiaľ presne nevieme, čo v Cvernovke bude. Stretli sme sa s starostom Ružinova, tunajšími poslancami, primátorom. Hovoril som im, že viem o niektorých problémoch, ktoré sú v Bratislave, že som bol v domove dôchodcov a bol som zdesený, viem, že je tu nedostatok.“
Hovoríte, že ešte presne neviete, ako budete Cvernovku prestavovať. Prvý projekt, prestavba internátu na Páričkovej, je už ale známy.
„Nebudeme to búrať, použijeme konštrukciu existujúcej budovy. Do nej navrhneme malé byty. Moja žena vlastní malý byt, ktorý sa jej podarilo prenajať za päť sekúnd. Prišiel som na to, že je tu nedostatok malých bytov. Pýtal som sa starostu Ružinova, či tu existuje nejaký program na podporu bývania pre obyčajných ľudí, ako sú lekári alebo učitelia a povedali mi, že nie. Pre mňa je doktor alebo učiteľ dobrý nájomník, pretože má stabilné miesto, nesťahuje sa hore dole.“
Projekt na Páričkovej.
VIZUALIZÁCIA
V ubytovni na Páričkovej stále bývajú ľudia, kedy sa budú musieť vysťahovať a začnete stavať?
„V momente, keď dostanem súhlas na stavbu, pripravím tender a všetkých nájomcov Páričkovej poprosím, aby sa do určitého času vysťahovali. Ak by sa chceli nasťahovať naspäť, keď bude prestavba hotová, tak im zarezervujem miesto. Na budovu chceme dať malé balkóny, aby sme trochu rozdelili fasádu, na streche budú tehličky. Budú tu malé byty, ak ich budeme predávať, tak jeden bude za 30-tisíc eur, maximálne 50 tisíc.“
Teraz sa však museli vysťahovať nájomníci na Košickej. Prečo?
„Košická je zaujímavá, tam nie je absolútne žiadna historická hodnota, je to betónová konštrukcia, ktorá však má tehly na fasáde. Prenajímame ju firme MLM za 3 eurá a ona to prenajíma mnohým ďalším ďalej za 13 eur. Nájom, ktorý dostávame my, nepokrýva ani naše náklady, pretože budova je veľmi zle odizolovaná a polovica tepla uniká. Budova je neefektívna a nie je ani historická, tak sme sa rozhodli ukončiť zmluvu s MLM.“
Skončilo aj kníhkupectvo, ktoré vlani získalo cenu za dizajn.
„Kníhkupectvu Alexis som ponúkol dočasný nájom v Cubicone. Sľúbil som im, že sa po rekonštrukcii môže vrátiť do Cvernovky, podpísali sme to na aj papieri. Stretol som sa aj s outdoorovým obchodom a ponúkol som im, že im nájdem priestor v susedstve, chcel by som, aby sa ku mne potom vrátili.“
Prečo to potom vyzeralo, že sú všetci nespokojní s tým, čo sa tam deje?
„Dostal som vo februári list od poslanca z Ružinova Patrika Guldana. Píše sa v ňom, že sa pokúsi, aby predĺženie búracieho povolenia na Cvernovku bolo neplatné. A pritom je to práve predĺženie búracieho povolenia, ktoré dovolilo nájomcom ostať na Košickej tak dlho. Keby ho predošlý majiteľ nemal, tak by musel búrať už dávno. Ja som požiadal o ďalšie predĺženie búracieho povolenia, pretože tie obchody nechcem poslať preč, chcem ich tam. Chcel by som totiž zachovať tie tehly z fasády, a to bude trvať niekoľko týždňov a veľa peňazí, lenže keď nedostanem predĺženie, tak budeme musieť všetko zničiť.“
V areáli Cvernovky je dnes chránená len Stará pradiareň z roku 1904. Aké s ňou máte plány?
„Myslím si, že to bude jedným z posledných krokov projektu, pretože ako prvé musím urobiť výskum, aká bola jej pôvodná fasáda, potom musíme vytvoriť pekný vstup do budovy. Dnes tam chýba chodník, musíme urobiť ulicu pre chodcov, aby budova pekne vynikla. Stretol som sa v Bratislave s mužom, ktorý má peknú kolekciu afrického umenia a hľadá miesto, kde by ju vystavil. Bude u nás v Starej pradiarni. Ale uvažujeme aj o tom, že súčasťou tejto budovy bude kultúrne centrum pre české a slovenské umenie so zameraním na históriu. Ja milujem históriu. Musíme si to však celé ešte poriadne premyslieť."
V plánoch ste spomínali múzeum.
„Bude tam určite malé múzeum s veľkosťou približne 600 metrov štvorcových. Bolo by zadarmo, lebo ak je treba za múzeum platiť, tak tam nikto nechodí. Okrem múzea by tam malo byť veľa iných atrakcií, ktoré by tam pritiahli ľudí. Začal som rokovať s Vysokou školou výtvarných umení o projekte Otvorený ateliér a C&H Gallery, čo je projekt schválený Ministerstvom školstva a financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ. Je to edukačný a kultúrny projekt, ktorý poslúži najmä študentom a ja by som chcel, aby bol Starej pradiarni. Musíme tiež vymyslieť ako vytvoriť priestor pre Kníhkupectvo Alexis a knižnicu, ktorá by bola zadarmo..."
Ako zadarmo?
„Jednoducho – knihy ktoré nepredá Alexis, kúpim ja a budú knižnici k dispozícii zadarmo. Súčasťou by bola aj galéria, kaviareň, priestor pre študentov a múzeum. Ako to všetko urobíme, ešte nevieme, ale isté je, že chceme majestátny vstup, parkovisko pre návštevníkov a celé to musí zapadnúť do celkového konceptu Cvernovky.“
Komunikujete o plánovanej prestavbe aj s umelcami, ktorí majú svoje ateliéry v chránenej budove Cvernovky?
„Niekoľkých som už stretol, podľa mňa nám to potrvá 15 až 20 rokov, aby sme dokončili práce na Cvernovke.“
Nehrozí teda, že dostanú v najbližšej dobe výpoveď?
„Myslím, že sa tak stane až vtedy, keď vy už nebudete novinárkami a ja budem oveľa šedivejší. Je to o tom, že ak ich odtiaľ budem chcieť vysťahovať tak preto, aby som tam urobil niečo lepšie. Podľa mňa tam je aj trochu problém s bezpečnosťou, mnohí z nich vo vnútri fajčia a sú tam drevené trámy, vždy sa bojím, aby sa to tam nechytilo. Potom by už nebolo akú pamiatku zachraňovať a určite by to hodili na mňa, že som to podpálil.“
Spomínali ste domov pre seniorov a internát, kde by mali vzniknúť?
„O tom sa diskutujem s primátorom, ak napríklad Páričkova pôjde rýchlo, môžem ihneď preinvestovať peniaze do týchto sociálnych projektov. Takže je to o rovnováhe medzi týmito dvoma časťami. Dôležité je umiestnenie domova, lebo keď je domov pre seniorov uprostred ničoho, tak sa tam cítia ako keby tam išli umrieť. Musíme ho teda postaviť na mieste, ktoré je blízko obchod a nebudú sa cítiť odstrčení.“
Môžete teda priblížiť vaše vízie a plány s areálom?
„Pri chránenej budove bude veľký chodník a málo áut, pešia zóna, tichý veľký park, verejný pre všetkých. Modrou (ukazuje na vizualizáciu) je komerčná zóna s malými kanceláriami, na rohu bude hotel, bude vyšší kvôli hluku a bude mať dve hviezdičky. Potom plánujem internáty, kaviarne a obchodíky. Pod celým areálom by bolo podzemné parkovisko. Celý areál by sa mohol v spolupráci s HB Reavis napojiť veľkým chodníkom na autobusovú stanicu.“
Hotel bude výšková budova?
„O vysokej budove ešte debatujeme, snažíme sa nájsť minimálnu výšku, ktorú by bolo treba na odklonenie hluku z cesty. Zisťujeme teda, či by bolo desať alebo jedenásť poschodí.“
Na návrhu vidíme zelené strechy.
„Áno, to bude pekné na pohľad z výšky, všetky budovy by mali na strechách záhrady. ešte však nevieme, či to bude možné alebo tam budeme musieť spraviť tradičné šikmé strechy. Isté je, že chceme stavať čo najmenšie budovy, aby mali rôzne fasády a okná, rôzne štýly. Pozeráme teraz historické knihy o starých fasádach Bratislavy, možno jedna z nich bude aj moderná, aby sme priniesli rôznorodosť.“
Máte už nejaké skúsenosti s prestavbou iných industriálnych budov?
„Môj otec v Anglicku prestaval staré doky, to bolo dvadsať rokov dozadu. Stratili sme vtedy na tom dosť peňazí, no dnes je to jedna z najobľúbenejších lokalít v okolí.“
V Bratislave vás vraj zaujal aj pivovar Stein, chcete ho kúpiť?
„Je to sen. Rokujem o tom, no keď vidím to, čo sa deje pri Cvernovke s aktivistami, ktorí boli 5 rokov ticho a keď som to kúpil, tak hneď začali byť proti mne, som trochu zaskočený. Bol by som zvedavý, kedy by začali ísť proti mne, keby som kúpil Stein, ktorý nie je zákonom chránený. Najkrajšia časť je jeho kupola, no zvyšok budovy je v zlom stave. Chcel by som ho teda prestavať s rovnakou krásnou strechou.“
Nemôžete sa čudovať, že sú aktivisti v strehu pred každým investorom, keďže majú v Bratislave zlé skúsenosti.
„Toho som si vedomý a je mi to ľúto. Ja však nie som developer ako oni. Keby som zvolal všetkých ľudí, ktorí by chceli v Cvernovke mať dom pre seniorov a byty na prenájom a tých, ktorí ju chcú zachovať v takom stave ako dnes, tak som si istý, že v tej druhej skupine by bolo len tých 20 či 30 kamarátov aktivistov.“
Okrem prenájmov plánujete urobiť aj nabíjacie miesta pre elektromobily. Prečo?
„Vo Francúzsku je teraz zákonom dané, že všetky nové budovy musia mať zástrčky na elektromobily a v starých budovách ich musia zriadiť, ak o ne prejaví záujem aspoň jeden obyvateľ. V budove na Rajskej budú mať zástrčky všetky parkovacie miesta a takisto aj v Cvernovke."
Vizuál nových ulíc, ktoré vzniknú v areáli Cvernovka.
Pohľad na novú ulicu pri Starej pradiarni.
VIZUALIZÁCIE
Pohľad na projekt prestavby Cvernovky - zelený obdĺžnik je chránená budova, žlté je rezidenčné bývanie a vedľa zelený park, modrou je komerčná zóna, kancelária, ružový je budúci hotel, slabooranžový dom seniorov, ružová plocha vedľa - detská škôlka.
V Starej pradiarni je dnes aj galéria.
FOTO SME
Na Košickej skončilo aj kníhkupectvo Alexis.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
