Na ostrov Sihoť nechcú pustiť cyklistov, uzavretý však neostáva pre každého.
Sihoť- lov
Poľovníci
ročný nájom za Sihoť – 440 eur ročne;
odstrel – diviakov, srnčej, jelenej zveri, kačice, husy, líšky, straky;
zvláštne povolenia – na poľovačku, vjazd áut, či zbrane.
BRATISLAVA. Kto mal zlý kádrový posudok, dnu ho nepustili, spomínajú dnes zamestnanci Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Niektorí, hoci v podniku pracovali, mali pred pádom železnej opony vstup na územie so studňami, vrtmi a strojovňou zakázaný. Riečny ostrov Sihoť na Dunaji bol uzavretý.
Opona padla, no ostrov je neprístupný aj dnes. Nie však pre všetkých.
Cyklotrasu cez územie so 46 studňami a vrtmi vodári odmietajú, pre ochranu vodných zdrojov a aj potrebu kopania ďalších studní. Poľovníci či drevorubači sa však dnu dostanú.
Nepustili ich tam vodári, ale štátne lesy, ktoré im pozemky prenajali. Územie ostrova lesom totiž patrí, ťažia tu drevo.
„Nám tu patria vodárenské objekty, pozemky okolo nich a cesty,“ hovorí Alena Trančíková, vedúca divízie výroby vody Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Poľovníci si vstup na ostrov vybavili po politickej linke, vodárne tak nad územím stratili priamu kontrolu. Nemohli nič robiť, aj keď sme písali sťažnosti. Výkon poľovného práva je tu zo zákona zakázaný, no oni majú výnimku.“
Lesy prenájom územia poľovníkom potvrdili. Poľovníkov pustili na Sihoť podľa hovorcu štátnych lesov Vlastimila Rezeka na desať rokov.
„Zmluvu o prenájme podpísal v roku 2007 vtedajší generálny riaditeľ štátnych lesov Jozef Minďáš s poľovníckym združením Klenovica,“ vraví Rezek. Dodal, že zmluvu podpísali na 440 eur ročne.
Výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba hovorí, že Sihoť je súčasťou uznaného poľovného revíru Devínska Kobyla, strieľajú tam diviaky, srnce, jelene či kačky.
„Poľovný revír užívame už viac ako šesťdesiat rokov,“ dodal Šuba.
Ako na pláži
Jemný a takmer biely piesok pod nohami, za chrbtom lesy. Pokoj miesta dotvára spev vtákov a zvuk vody. Ak by sme zabudli na cestu a rušnú Bratislavu za plotom, pláž na vodnom ostrove Sihoť na Dunaji by bola takmer dokonalá. Ľudí a ani odpadkov niet.
Bežná verejnosť sa sem totiž nedostane. Pre ochranu vodných zdrojov je územie s 220 hektármi zatvorené. Ostrov ohraničuje zo severnej časti Karloveské rameno, z južnej je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Siaha asi do polovice cesty na Devín a má dĺžku zhruba tri kilometre.
Bratislavská vodárenská spoločnosť zrekonštruovala historické vodárenské priestory a otvára ich počas akcií ako Bratislava pre všetkých, na prehliadku vodárenských pamiatok či podzemného tunela sa dá aj objednať.
Chodia sem najmä školy a zamestnanci zahraničných vodární.
Mesačná krajina
Fakty
Ostrov Sihoť
riečny ostrov na Dunaji, rozloha – 220 hektárov;
102 pozorovacích vrtov, 46 studní;
1884 – 1886 – prvá studňa – dnes pamiatka
1911 – 1912 – strojovňa s podzemným tunelom.
Bez špeciálnej objednávky sa na územie oploteného ostrova s lužnými lesmi a chránenými vodnými zdrojmi dostanú poľovníci či drevorubači. Územie totiž patrí štátnym lesom, ktoré ho poľovníkom prenajali na desať rokov. Je súčasťou poľovného revíru Devínska Kobyla.
„Územie patrí do druhého stupňa ochrany,“ hovorí Vlastimil Rezek, hovorca štátnych Lesov SR. Napriek tomu tam ťažia drevo, vraj podľa plánov. Vlani to bolo kalamitné drevo. Tento rok tvorilo to kalamitné zatiaľ iba zlomok, sedem kubických metrov zo 671.
Aj neďaleko historickej budovy čerpacej stanice trčia zo zeme pne, vidno vyrúbané plochy. „Je to chránená oblasť, no napriek tomu si to dovolia,“ hovorí Alena Trančíková, vedúca divízie výroby vody Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Raz sem prišli po daždi s buldozérmi a vyzeralo to tu ako mesačná krajina, nové stromčeky okolo stanice vysadila vodáreň.“
Rezek tvrdí, že zalesnili celú odkrytú plochu, ktorú tento rok vyťažili, asi jeden hektár. „Ide o hospodársky využívané lesy.“
Auto a zbraň
Imrich Šuba, výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu, hovorí, že poľovníci majú na Sihoti obmedzený pohyb. Dostanú sa sem však aj autom či so zbraňou. Vtedy potrebujú zvláštne povolenie. „Zver nepozná hranice a výkon práva poľovníctva nie je o love, ale o zodpovednosti a starostlivosti.“
Na Sihoti strieľajú srnčiu, danieliu, jeleniu a diviačiu zver, ktorá sa tam z okolia prejde alebo sa prebrodí. Šuba tvrdí, že poľovníci tu okrem toho robia brigády, sčítavajú, vakcinujú či prikrmujú zver. Bratislava má dnes 11 poľovných revírov, v ktorých loví asi 240 poľovníkov.
Prevencia chlórom
Zo Sihote zásobujú vodári celý západ mesta – Karlovku, Dúbravku, Lamač, Devínsku, Záhorskú, Marianku a časť Malaciek.
Odstávky sú pri povodniach, keď je sucho, čerpajú menej vody. Voda je podľa Trančíkovej veľmi kvalitná, aby však odolala aj počas cesty potrubiami, pridávajú do nej aj chlór dioxid. Okrem Sihote má Bratislavská vodárenská ešte tri ďalšie veľkozdroje.
Pozri si fotogalériu z Ostrova Sihoť.
Zámoček skrýva čerpadlo
Popod Dunaj vedie podzemný tunel. Za ním je veža, patrí k čerpacej stanici.
BRATISLAVA. Historická budova s vežičkou, secesné podlahy, pôvodné obkladačky. Na prvý pohľad zámoček, v realite budova čerpacej stanice na ostrove Sihoť z prelomu rokov 1911 až 1912. Dnes je pamiatkou.
Ešte staršia je prvá studňa z roku 1884, ktorú kopali ručne. Stratila už výdatnosť, no v areáli je zelenou mohylou. Ľudí viac láka tunel, dá sa ním prejsť asi 120 metrov popod rameno Dunaja a Devínsku cestu. Do podzemia možno vojsť počas akcií či na objednávku v Bratislavskej vodárenskej.
S obnovou areálu začali v roku 2008, tmavá chodba, ktorou stále vedie vodovod, bola v havarijnom stave. Vodári ostrov Sihoť otvoriť nechcú, dôvodom je vodný zdroj a mohlo by to obmedziť aj kopanie ďalších studní. Ľuďom však vodárne už toto leto sprístupnia záhradu pri neďalekom vodárenskom múzeu.
Lucia Tkáčiková
Most otvoria, o cyklotrase iba hovoria
Ani po otvorení cyklomosta trasa na Devínskej ceste nebude.
BRATISLAVA. Kto ide bicyklom z Karlovej Vsi na Devín, buď skončí spolu s cyklotrasou pri ostrove Sihoť, alebo riskuje cestu po frekventovanej Devínskej ceste. Odvážnejší sa pustia cez les.
Cyklotrasa medzi Devínom a Karlovou Vsou chýba, nebude ani pri otvorení cyklomosta medzi Devínskou a Schlosshofom. Mesto aj kraj tvrdia, že riešenie hľadajú v diskusii.
Bratislavská vodárenská preferuje takzvaný mimosihotský variant, ktorý brzdia mnohí majitelia pozemkov. „Pustiť cyklotrasu na Sihoť znamená otvoriť vodný zdroj verejnosti. Máme tu 102 vrtov a 46 studní, je to veľké nebezpečenstvo,“ hovorí Alena Trančíková, vedúca divízie výroby vody BVS.
Kraj na všetky otázky odpovedal stručne – hľadáme riešenie. Ani mesto zatiaľ jednoznačnú odpoveď o tom, akú alternatívu zvoliť na cyklotrasu, nepozná. Hovorca primátora Ľubomír Andrassy dokonca vraví, že chcú zvýšiť bezpečnosť Sihote. „Bez ohľadu na to, či pôjde cez ostrov trasa, alebo nie.“ Exminister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) bojoval za otvorenie Sihote pre cyklistov. Jeho nástupca Peter Žiga (Smer) chce počkať na závery z diskusií medzi mestom a vodárňami.
Ani otvorenie Sihote by však situáciu nevyriešilo, cyklotrasa by stále chýbala asi na polovici kritickej trasy na Devínskej ceste.
Trasa cez ostrov Sihoť je neprístupná. Cyklospojenie medzi Devínom a Karlovkou by však vyriešila len čiastočne.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Lucia Tkáčiková
Prečítaj si o záhrade, ktorú chystajú vodári pre verejnosť.
Fatálna chyba?
Mesto Bratislava v spolupráci s exministrom životného prostredia J. Nagyom v rámci cykloprojektu Bratislava – Schlosshof zverejnilo zámer budovania cyklotrasy cez ostrov Sihoť. Spoločnosť BVS a. s. si nechala vypracovať štúdiu vplyvu tohto zámeru na prostredie, ako aj návrh iného (lacnejšieho) variantu trasy mimo ostrova Sihoť. Je proti sprístupneniu ostrova verejnosti, čo vnímam ako správne rozhodnutie. Za to patrí vedeniu BVS a. s. veľká vďaka.
Ja osobne od 27.3.2012 aktívne lobujem cez internet u bratislavského župana pána Freša, ktorý prejavil záujem o môj názor. Tu sú moje fakty.
Voda ako ľudské právo
Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi a neodmysliteľnou súčasťou života. Je zdrojom pre zabezpečenie výživy ľudstva, súčasťou biosféry, dôležitou priemyselnou a energetickou surovinou, súčasťou poľnohospodárskej a lesnej výroby. Plní tiež dôležitú kultúrnu a estetickú funkciu a je podmienkou čistoty, hygieny a zdravia ľudí.
I keď sa zdá, že voda je nevyčerpateľným a obnoviteľným zdrojom, sú na svete mnohé regióny, v ktorých sa zásobovanie bezpečnou zdravou vodou stáva pre ľudí čoraz problematickejšie, prípadne obyvatelia týchto regiónov nemajú prístup k pitnej vode.
Podľa posledných medzinárodných údajov nemá prístup k pitnej vode 1,1 miliardy ľudí. Približne 2,6 miliardy osôb žije bez prístupu k hygienickým sanitačným zariadeniam. Každý deň zomrie 34 000 ľudí, z toho 4 500 detí pre nedostatok pitnej vody a choroby súvisiace s jej nedostatkom a nevyhovujúcou kvalitou. OSN si v otázke pitnej vody vytýčilapre 21. storočie niekoľko cieľov.
Jeden z nich stanovuje, že do roku 2015 by sa mal znížiť na polovicu počet ľudí bez prístupu k pitnej vode a základným hygienickým zariadeniam.
Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2006 jednomyseľne schválili rezolúciu, označujúcu vodu za jedno z ľudských práv.
Znečistenie
Na ťažbu 82,2% pitnej vody na Slovensku sa využívajú podzemné zdroje, čo je aj prípad ostrova Sihoť. Pozemné zdroje sú znečistené viac ako 20% a náklady na vyčistenie týchto vôd do kvality požadovanej pitnej úrovne sú mnohonásobne vyššie, nehovoriac o vplyve na zdravie obyvateľstva. Na Slovensku je denná spotreba pitnej vody pod úrovňou priemeru EÚ.
Momentálne na hodnote cca. 117 litrov na osobu/deň. Cieľ Slovenska do roku 2030 je zvýšiť toto číslo na úroveň 160-170 litrov na osobu/deň.
Otázniky
Pýtam sa, ako chceme zvýšiť ťažbu, ak pritom obmedzíme kapacity ostrova Sihoť tým, že na ňom nebudeme môcť budovať ďalšie kopané studne z dôvodu realizácie navrhovanej cyklotrasy? Rámcová smernica EU o vode 2000/60ES má za prvoradé ciele ochranu životného prostredia v okolí zdrojov pitnej vody, nevyhnutné opatrenia na zlepšenie a ochranu stavu vody v EÚ.
Pýtam sa, nie je náhodou navrhovaná cyklotrasa cez ostrov Sihoť v rozpore s touto smernicou? Podľa môjho názoru áno. Taktiež každoročné záplavy na ostrove Sihoť nás nútia premýšľať, či je toto navrhnuté situovanie cyklotrasy naozaj rentabilné. Kto si v období záplav zoberie na zodpovednosť bezpečnosť cyklistov? Kadiaľ budú cca. mesiac každý rok cyklisti prechádzať? Znova po nebezpečnom úseku na Devínskej ceste? Viete veľmi dobre, tak ako ja, že kam pustíte ľudí, tam sa prostredie často nezvratne zmení.
Zatiaľ nedotknutý
Pracujem na ostrove 3 roky a môžem povedať, že to je naozaj prírodný poklad priamo v srdci Bratislavy. Vysoká zver, diviaky, chránené živočíchy a rastliny,ako napr. Blyskáč jarný (Ficaria Verna), snežienka jarná (Gatanthus nivalis), konvalinka voňavá (Convallaria majalis). Nedotknuté od roku 1886. Je to vzácny ekosystém, ktorý musí byť uchránený pred devastáciou.
Stačí sa pozrieť okolo seba na verejné priestranstvá, všade špina, ohorky od cigariet, PET fľaše a podobne. Bohužiaľ, ešte nie sme na mentálnej úrovni Švajčiara alebo Fína... Takto chceme, aby vyzeral aj ostrov Sihoť?
Bezdomovcom sa bude ostrov určite páčiť, nelegálne provizórne obydlia tam budú rásť ako huby po daždi, železné poklopy a zariadenia sa budú "strácať". Začnú si tam aj loviť zver na večeru?
Odpusťte mi prosím moju iróniu, no je nemysliteľné, aby sme obetovali vodu a jedinečnú prírodnú lokalitu pre cyklotrasu, ktorá môže viesť popri Devínskej ceste, ktorá sa rozšíri, prípadne sa upevní svah medzi cestou a Karloveským ramenom.
Zver sa tak bude môcť na ostrove naďalej pokojne rozmnožovať, ľudia sa tam stále budú mať možnosť pozrieť v rámci kvalitného programu Modrá škola a pritom sa budú dať budovať aj nové kopané studne, v rámci rozvoja BVS a. s. Voda a životné prostredie sú tou najdôležitejšou vecou, ktorú zanecháme svojím deťom.
Štefan Nosek, strojník vodohospodárskych zariadení PVV Západ
