Ako vznikla hausbótová osada na Jarovskom ramene?
"Prvé hausbóty boli staré lode pri prečerpávacej stanici, tie už tam stoja možno aj tridsať rokov. Postupne sa to začalo rozrastať smerom k hlavnému toku aj na iné strany až je tam zaplnené skoro všetko. Akurát, že dnes to tam už vyzerá trochu ako v nejakej šanghajskej dedine."
Čo hovoríte na nový hausbót s vežičkami, ktorý sa v zátoke stavia?
"Je nechutne veľký, má vežičky a fialový pontón. Je to dosť odporné. Neviem, či to majiteľ myslí ako recesiu alebo vážne."
Koľko v priemere stojí hausbót?
"Sto až dvesto tisíc eur, záleží od veľkosti a kvality prevedenia."
Nemal by byť originálny hausbót určený na premiestňovanie sa?
"Aj z názvu vyplýva, že je to kombinácia domu a lode určená na plavbu. Dá sa teda povedať, že pomenovávanie slovenských zariadení hausbótmi je chybné, lebo nie sú uspôsobené na plavbu. Nemajú motor, takže sú to skôr plávajúce domy. Slovenské hausbóty sú takmer všetky stacionárne, pevne vyviazané k brehu."
Ako majú tieto plávajúce domy vyriešený odpad, energie, vodu?
"Pri plávajúcich domoch, ktoré staviame my, je elektrina jediné, čo potrebujeme dostať na palubu z pevniny. Ostatné sa už dá čerpať priamo v dome. Úžitková voda sa môže čerpať priamo z rieky cez filtračnú sústavu. Jej kvalita sa kontroluje v laboratóriách, nie je to teda priamo sprchovanie sa vo vode z Dunaja, a odpadová voda sa čistí v biologickej čistiarni vody. To je spojená sústava nádob s baktériami, ktoré ju vyčistia na číru tekutinu bez zápachu, ktorú je možné vypustiť naspäť do rieky."
Baktérie dokážu vyčistiť odpadovú vodu aj od pracieho prášku alebo iných chemikálií?
"Nemôžu sa tam používať prostriedky s obsahom chlóru, s ostatnými bežnými prostriedkami nie je problém, či už je to šampón, prací prášok alebo tableta do umývačky riadu. Tieto čistiarne sa už dlhšiu dobu používajú v rodinných domoch. Výstup z nich je certifikovaný a môže ísť naspäť do prírody."
Používanie tejto čističky chodí nejaký úrad aj kontrolovať?
"Malo by to byť tak, že keď vám plavebná správa schváli technickú dokumentáciu, tak podľa nej začnete stavať, a keď ho dokončíte, tak príde opäť plavebná správa, urobí niečo ako kolaudáciu a dá vám lodné osvedčenie. Čistiareň odpadových vôd je už dva alebo tri roky povinná."
A predtým povinná nebola?
"Predtým to v podstate mohli vypúšťať priamo do vody ako to robia niektoré lode. Veľké výletné lode na to majú nádrže, ale niektoré staré nákladné a iné lode fungovali podobne ako staré vlaky, vypúštali rovno do vody. V starých hausbótoch, ktoré nemali čističku, sa používali aj chemické toalety. Logicky si nikto špinavú vodu nechce vypúšťať okolo svojho domu."
Ako je to konkrétne v hausbótoch na Jarovskom ramene s elektrikou a pitnou vodou?
"Do elektrickej siete je možné sa na Jarovskom ramene legálne pripojiť. Privádzajú ju z prečerpávacej stanice a majú tam normálne elektromery. Pitnú vodu riešia studňami. Počul som však, že tam s tým majú problém, lebo keďže sa tie studne nachádzajú blízko rieky, tak tam dochádza k priesakom a počas horúčav tá voda dokonca aj zapácha."
Ako majú majitelia hausbótov vyriešený vzťah s majiteľmi pozemkov, na ktorých kotvia?
"Oni v podstate ani nemajú nájomné zmluvy, ale pridelené miesta, kotviská, za ktoré oni neplatia nič. O to miesto človek požiada, pridelia mu ho a na základe technickej dokumentácie, ktorú schváli Štátna plavebná správa, vám na to plavidlo, lebo aj hausbót je plavidlom, vydajú lodné osvedčenie, niečo ako techničák. V tom súhlasnom stanovisku k umiestneniu plávajúceho zariadenia je povolenie, že môžu tie pozemky využívať, aby sa k haubótom dostali."
A môžu si tie pozemky aj upravovať?
"Myslím, že do nejakej miery ho môžu upravovať, ale nesmú vytvárať prekážky vode, aby mohla tadiaľ pretekať, keďže je to záplavové územie."
Takže trávnik si tam môžu urobiť?
"Trávnik či živý plot môžu, nesmú sa tam stavať pevné stavby."
Hausbót vo výstavbe.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Aký je dnes o hausbóty záujem?
"Je dosť veľký, v podstate všetky kotviská na Jaroveckom ramene sú už pridelené. Pre jeden hausbót je vyčlenených 20 metrov brehu. Keďže je už všetko v Jaroveckom ramene obsadené, veľa ľudí si kupuje staré hausbóty, aby sa dostali k miestu."
Z akého materiálu sa plávajúce domy väčšinou stavajú?
"Všetky hausbóty na Jaroveckom ramene sú z ocele, teda plaváky, na ktorých stoja a ich nosné konštrukcie. Steny sú zväčša z dreva alebo nejakého príbuzného materiálu s tepelnou izoláciou. Aby sa čo najviac ušetrilo, používajú sa na plaváky napríklad staré rúry z vrtných súprav alebo vyradené železničné vagóny. S takýmito plavákmi majú však ich majitelia problémy, lebo im do toho často tečie, vagónové cisterny majú zas kvôli ich veľkosti problém dostatočne zanoriť. My robíme plaváky zo železobetónu vyplnené polystyrénom, ktoré sú stopercentne nepotopiteľné a bezúdržbové, no drahšie ako vyradené rúry."
Aké sú výhody železobetónových pontónov?
"Okrem už spomínaného môžu aj zamrznúť a nič im to nespraví. Pontóny z vyradených oceľových rúr s kruhovým prierezom nemôžu byť ponorené viac ako do polovice, lebo keď začne voda zamŕzať, tak ich to začne vťahovať pod hladinu, prípadne ich to deformuje a tak strácajú na výtlaku."
Akú majú stabilitu tie pontóny? Hausbóty sa aj kývu?
"Pohyb človeka nie je cítiť, ale keď silno fúka a je to vyššia stavba, ktorá má napríklad dve poschodia, tak sa to hojdá. Majiteľ hausbótu v Komárne, ktorý sme stavali, hovoril, že keď je vonku poriadny vetrisko, tak z toho chytá takmer až morskú chorobu."
Ako sa býva v hausbóte?
"Z vlastnej skúsenosti vám o tom rozprávať neviem, ale jeden náš klient žije v hausbóte celoročne s partnerkou a dvoma deťmi už dva roky a nevie si to vynachváliť. Hovorí, že je to preňho veľký relax a odkedy tam býva, tak sa mu príliš ani nechce chodiť do roboty (smiech). Každý deň sa tam cíti ako na dovolenke. On má konkrétne výhodu v tom, že na opačnom brehu vidí prírodnú rezerváciu, krásny les, v ktorom nikdy nič nebudú stavať."
Čo sa nedá povedať o Jaroveckom ramene, ktoré je dnes už hausbótmi doslova preplnené. Nemyslíte si, že ich majitelia sú preto ochudobnení o pokoj v prírode, ktorý by im hausbót mohol ponúknuť?
"Obávam sa, že áno. Jednak sú dosť nahusto vedľa seba a každý tam asi vníma každého, lebo na vodnej hladine sa zvuk veľmi dobre šíri. Tam už to asi stratilo čaro, ktoré to malo kedysi. Je to už skôr taká komunita. Vo svete je ale bežné, že vznikajú takéto zahustené oblasti. Napríklad v San Franciscu, Seattli, Montreale a inde vznikli najmä v starých prístavoch a dokoch komunity hausbótov, ktoré sú nalepené jeden na druhom, takmer sa dotýkajú, a tí ľudia to majú ako svoj životný štýl v komunite. Pôvodne prví ľudia, ktorí tam začali bývať, boli skôr z takých umeleckých kruhov, rôzni hippies a podobne, ktorým práve vyhovovalo, že môžu byť spolu."
A na Slovensku to bolo ako? Kto boli prví hausbótisti?
"Pôvodne to boli skôr rybári a ľudia, ktorí chceli žiť v prírode, kdežto dnes sa z toho stáva módna záležitosť. Pre niektorých je to životný štýl a vzťah k vode a vodným športom."
Aké sú negatíva bývania v hausbóte? Izby sú v nich asi dosť malé.
"Nemusia byť, závisí to od toho, koľko do stavby chcete investovať. Môže to byť veľmi príjemný maličký objekt. Teraz napríklad dokončujeme jednu plávajúcu chatu, ktorá bude mať 44 metrov štvorcových, dve spálne a kuchyňu. Je to o tom, že aj samotné kotvisko, ktoré vám je pridelené, neumožňuje stavať niečo obrovské, vzhľadom na to, že nechcete byť nalepení na suseda."
Existuje nejaké obmedzenie vo veľkosti hausbótu?
"Je to za prvé obmedzené plochou, ktorú človek dostane na kotvenie. Druhá vec je tá, že plavidlá sa delia na malé plavidlá a plavidlá, ktoré je potrebné registrovať. Malé plavidlo je obmedzené dĺžkou do 24 m, výtlakom do 100 ton a počtom 12 osôb na palube. Tieto limity spĺňa väčšina hausbótov, ktoré sú aj na Jarovskom ramene."
Na Jarovskom ramene kotví 266 hausbótov.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Koľko rokov zhruba trvá boom hausbótov?
"Približne päť rokov, najsilnejšie sú posledné dva roky. Vtedy sa vyčlenilo najviac miest na ramene a postupne sa to tam doslova zapchalo."
Tak aspoň máte čo robiť.
"No, vzhľadom na našu technológiu, ktorá nepoužíva vyradené staré železo, a je teda trochu drahšia, máme zákazníkov zatiaľ skôr mimo Bratislavy. Snažíme sa naše domy riešiť aj nízkoenergeticky, čo sú ďalšie financie navyše."
Veď práve bohatí ľudia by si mali tie moderné, drahšie technológie kupovať, keďže si to môžu dovoliť.
"Peniaze na to majú, ale stále chcú na niečom šetriť. Je paradox, že šetria práve na tom najdôležitejšom, čo je pontón, na ktorom hausbót stojí."
Ako ste sa dostali k haubótom a lodiam?
"Máme to v rodine, vyštudoval to môj otec aj môj brat. Hausbótom som sa začal venovať, lebo by som v jednom raz chcel bývať, len na to zatiaľ nemám dosť peňazí. Po vysokej škole som si vyrobil zopár štúdií a tých sa chytili aj naši prví zákazníci."
Môžete si na stavbu hausbótu vziať hypotéku?
"Nie, pretože plávajúci objekt nie je nehnuteľnosť. Nemôžete si tu nahlásiť ani trvalý pobyt."
Máte na Slovensku veľkú konkurenciu?
"Lodiarov je tu strašne málo. Bohužiaľ už zomrel docent Patek, spolužiak môjho otca, ktorý viedol odbor stavby lodí na strojníckej fakulte. Nestihol si vychovať nástupcu, tak pred rokom tam odbor zanikol. Dovtedy ročne skončilo približne desať absolventov, ktorí sa uplatnili buď v Bratislavskej lodenici alebo v komárňanských lodeniciach. Z môjho ročníka sa tomu ďalej venujeme z ôsmich len dvaja. Súkromne lode a plávajúce zariadenia na Slovensku projektujeme zhruba piati."
Hausbóty si ľudia často dávajú navrhovať aj obyčajnými architektmi, nestačí to?
"Nehovorím, že sa to nedá, ale chýba tam lodiarska časť ohľadom stability a plávateľnosti, ktorú potom musia aj tak dorobiť kvôli samotnému fungovaniu objektu a schvaľovaciemu procesu. Často to potom končí aj prerábaním celého projektu."
