Mŕtvu záhradu v Bratislave vzkriesi voda

Bratislava bude mať o verejnú záhradu viac. Strašidelný skleník chcú vodári sfunkčniť a vyhlásiť za pamiatku.

Strašidelný skleník chcú sfunkčniť a vyhlásiť za pamiatku. Zamestnanie tu nájdu postihnutí.

BRATISLAVA. Súkromný, už priam historický bazén niekdajšieho riaditeľa vodární, ryska na budove po storočnej vode, skleník plný zoschnutých exponátov ako zo seriálu Vraždy v záhradách a najmä zeleň. To všetko ukrýva asi trojhektárová záhrada Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

Ľudia sa na ňu roky pozerajú len cez plot. Zelený pozemok po cyklotrase obchádzajú denne cyklisti a korčuliari, dnu sa dostanú len výnimočne, väčšinou raz za rok počas akcie Noc múzeí a galérií.

Zmeniť by sa to malo už v lete. Bratislavská vodárenská chce záhradu otvoriť pre verejnosť. S prácami už začali.

Vodári o vode

Záhradu pri vodárenskom múzeu na Devínskej ceste blízko Karloveskej zátoky chcú vodári obnovovať na etapy. Prvá časť na asi jednom hektári, ktorú majú otvárať začiatkom leta, má stáť asi 200-tisíc eur. Zaplatiť to má vodárenská zo svojho rozpočtu, má ísť o PR firmy.

Dnes mŕtva záhrada sa má podľa Milana Trstenského, vedúceho referátu Vodárenského múzea, stať novým verejným priestorom s ihriskom, lavičkami a prístreškom.

Vodári počítajú s dvomi vchodmi, pre cyklistov zo strany nábrežia, priamo z cyklochodníka, kde má pri vchode vzniknúť cyklopoint, druhý vstup bude od Devínskej cesty.

Hlavným motívom staronovej záhrady má byť voda. „Umiestnime tu viacero pitných fontán, prebehli prvé rokovania s mestským múzeom o osadení repliky fontány Chlapec s volavkou spred bývalej vily grófa, postupne by sme chceli pridať ďalšie,“ dodáva Trstenský.

Zosušená džungľa

Budova Vodárenského múzea z roku 1886 je historickou pamiatkou, po rekonštrukcii ju otvorili v roku 2007. Chodia sem zväčša školské exkurzie, viac ľudí má prilákať práve záhrada.

Jej zadná časť, ktorá bola dlho zanedbaná, ožije tiež, no nemá sa otvoriť pre verejnosť, ale pre vedu a rastliny.

Dnes tu stojí starý skleník, ktorý postavili okolo roku 1924. Cez jeho okná vidno akúsi zosušenú džungľu, roky nepolievané rastliny.

Vodárne rokujú s občianskym združením Mladí vedci Slovenska, ktoré by tu našlo priestor na experimentovanie, vzniknúť by mala aj akási chránená dielňa. Skleník by mal byť súčasťou projektu Modrá škola.

„Rastliny pestovane v skleníku by mali slúžiť predovšetkým pre objekty vodární , tak ako to bolo v minulosti,“ dodáva Trstenský.

Pracovná príležitosť pre postihnutých

Ján Šípoš, predseda združenia Mladí vedci, hovorí, že zamestnanie by tu mohli nájsť mladí postihnutí ľudia, ktorí skončili odbor záhradník. Skleník by po uprataní mohol podľa Šípoša začať fungovať na jeseň.

O sprístupnení záhrady pre verejnosť hovorili vodárne už pred pár rokmi, vtedy však ostalo len pri rečiach. Trstenský vraví, že terajší projekt je voľným pokračovaním projektu Záhrada pre všetkých - Garden for Everyone.

Aj po otvorení záhrady ostane však susedný ostrov Sihoť pre ochranu vodných zdrojov neprístupný. Pri jeho plote končí aj cyklochodník z Devína, trať ostáva prerušená.