Historickú priemyselnú stavbu zbúrali narýchlo, teraz láka umelcov a kopáčov.
BRATISLAVA. „Ako rýchlo sme schopní zabudnúť, ako dlho sa zaoberáme jednou kauzou?“ pýta sa Andrea Kalinová, výtvarníčka a doktorandka v Ateliéri priestorových komunikácií Antona Čierneho na VŠVU, autorka výstavy o niekdajšej bratislavskej továrni Gumon.
Výtvarníčka pripomenula, že hoci továreň Gumon neďaleko autobusovej stanice zbúrali nečakane v roku 2008 s tým, že vyčistia jej ropné jazierko z čias bombardovania rafinérie Apollo na konci druhej svetovej vojny, dodnes sa tam nedeje nič.
Zbúranisko je pusté, s dierami v zemi.
Botanika na rope
Umelkyňa pátrala po stave deštruovanej zóny, pozorovala, zbierala a spolu s odborníkmi opisovala rastliny, ktoré sa „uchytili“ na zbúranisku.
„Výstupom pozorovania sú diapozitívy, video, herbár s rastlinami a zbierka predmetov,“ vraví Andrea Kalinová (na snímke).
Kurátorka výstavy Eliška Mazalanová dodáva, že pôvodne sa chcela umelkyňa zamerať len na rastliny, robiť botanický výskum rastlín.
„Potom natrafila na ďalšie zaujímavé javy, napríklad na kopáčov medi, ktorí vykopávajú medené káble a údajne si tým slušne zarobia.“
Polonahý s krompáčom
Fakty
Gumonka
niekdajšia chemická továreň; vyrábala elektroizolačné materiály; v areáli pod zemou je ropné jazierko z čias, keď rafinériu Apollo bombardovali Američania; zbúrali ju v roku 2008, investor mal odstrániť ekologickú záťaž.
„Prichádzame od Mosta Apollo. Preliezame plot. Pri plánovanom skúmaní vegetácie spozorujeme muža s krompáčom, je do pol pása nahý,“ opisuje Kalinová popri svojich diapozitívoch zážitky zo zbúraniska zo septembra minulého roku.
„Pýtame sa muža, čo tam robí, odpovedá, že kopú meď. Že je to lepšie, ako by mala zhniť v zemi. Muž hovorí, že si tak zarobí aj 500 eur.“
Pri neskoršej obhliadke objavila umelkyňa pod povrchom v areáli celú sieť prekopaných jám. Pri ďalších výpravách do gumonky tam stretla aj policajtov.
„Vyhrážajú sa pokutou 500 eur. Prichádza kopáč a policajt sa ho pýta, čo tam robíme, oslovuje ho pritom krstným menom. Kopáč odpovedá, že tam nemáme čo robiť. Prichádza druhý kopáč a hovorí, že na nás dajú pozor,“ popisuje zážitky z gumonky.
Gumonka pred zbúraním. FOTO: ARCHÍV SME
Polícia: Neboli sme tam
Zbúranisko po bývalej gumonke na Košickej je dnes súkromným pozemkom, na ktorom majú vyrásť mrakodrapy. Halí ho plot.
Hovorca mestskej polície Peter Pleva vraví, že na tomto mieste nezasahovali a ani neriešili nelegálny vstup.
Podobne ani štátna polícia podľa bratislavskej policajnej hovorkyne Petry Hráškovej zásahy v lokalite neeviduje.
„V prípade nelegálneho odvozu materiálu by v tejto súvislosti mohlo ísť o trestný čin krádeže alebo priestupok proti majetku. Polícia v súvislosti s predmetnou adresou takéto trestné činy neeviduje.“
Stavby na troskách Gumonky majú zmeniť panorámu Bratislavy. Vpravo sú Most Apollo, Tower 115 a výškové budovy na Nivách. Vľavo hotel Klingerky, podľa plánov s 22 podlažiami a 45-podlažná budova.
Továreň nahradí mrakodrap
Gumonku zbúrali v roku 2008, dodnes nežiadali ani o povolenie stavať.
RUŽINOV. V roku 2008 padla nečakane a bez povolenia, so zemou zrovnali aj najstaršiu časť komplexu gumonky – lisovňu bakelitu z roku 1911. Po takmer štyroch rokoch je pozemok v širšom centre Bratislavy prázdny.
Plánovali tam polyfunkčný komplex Klingerka so stovkami bytov, hotelom a najvyššou 45-podlažnou budovou. Kedy sa tam začne stavať, je zatiaľ nejasné.
Realitná kríza
Jedným z vlastníkov pozemkov je firma Koruna Invest. Predseda predstavenstva Gustáv Laca vraví, že ich zámer sa nezmenil, no termín začiatku výstavby nepozná.
„Všetko závisí od vývoja realitného trhu. Nepredpokladáme začiatok pred rokom 2014. Čo nakoniec bude v lokalite stáť, závisí od požiadaviek trhu po skončení realitnej krízy.“
Za projektom Klingerka stoja tri firmy, okrem Koruna Investu aj firma Internacionala a spoločnosť Hotel Tatra. „Či budú aj investormi, je predčasné konštatovať,“ vraví Laca.
O povolenie stavať úrad v Ružinove zatiaľ nepožiadali.
Výškové stavby budú
Výstavbu mrakodrapov brzdili roky spochybňované zmeny a doplnky územného plánu 02. Po búrlivej diskusii a odpore aktivistov ich koncom minulého roku prijali bratislavskí poslanci. Umožnili tak napríklad aj výškové stavby.
„Bolo tam stabilizované územie, to im neumožňovalo realizovať ich projekt,“ vraví Miroslava Štrosová, hovorkyňa Ružinova. Laca uznáva, že zmeny a doplnky boli jednou z bŕzd projektu. Tou však bola aj realitná kríza.
lut
Vizualizácia od Mosta Apollo. AUTOR: KORUNA INVEST
