BRATISLAVA. Trinásť zo sedemnástich bratislavských mestských častí vydáva vlastné noviny. Samosprávna tlač býva, a to nielen v období pred voľbami, označovaná za propagačný nástroj starostov a ich klubov, bratislavských nevynímajúc.
Noviny už nie sú tak plné starostu, ako to kritici vyčítali napríklad predchádzajúcemu starostovi Ružinova Richardovi Frimmelovi.
Momentálne najviac svojho starostu ukazujú na fotkách noviny Naša Bystrica zo Záhorskej Bystrice, napríklad fotky rusovského, vajnorského či lamačského starostu sa v novinách mestských častí objavujú menej.
Starosť o starostov
V aktuálnych koncoročných či januárových číslach má viacero starostov priestor už na titulnej strane novín.
Starostovia v novinách
- Naša Bystrica, 6/2011:
rozhovor, šesť článkov, kde sa spomína starosta, sedem
fotografií starostu;
- Staromestské noviny,
december 2011 : príhovor, šesť článkov a tri fotografie;
- Ružinovské Echo, 1 – 2 / 2012: rozhovor, 6 článkov, foto 2
- Petržalské noviny,
25 26/2011: text na titulke, šesť článkov a jedna fotka;
- Račiansky výber, 1/2012:
rozhovor, päť článkov
tri fotografie
- Dúbravský spravodajca, 1/2012: rozhovor, päť článkov a dve fotografie;
- Vajnorské novinky, nov dec 2011: rozhovor, päť
článkov a jedna fotka
- Lamačan, 1/2012:
päť článkov, jedna fotka
- Hlas Nového Mesta 12/2011: rozhovor, tri texty, dve fotky;
- Biskupické noviny, jan. 2012:
tri články a dve fotografie;
- Devínčan, 5/2011: tri články, jedna fotka
- Rusovské noviny: štyri články, žiadna fotografia
Rozhovor aspoň na jednu stranu poskytli do svojich novín starostovia Nového Mesta Rudolf Kusý (nezávislý) či Ružinova Dušan Pekár (KDH). Starosta Rače Peter Pilínsky (SZ) sa prezentuje na dvoch stranách, Ján Mrva (SDKÚ) obšírne odpovedá na podobnom rozsahu anonymným Vajnorčanom.
Rozhovory prinášajú aj Dúbravský spravodajca aj noviny Záhorskej Bystrice. Obsiahle príspevky máva v Petržalských novinách starosta Vladimír Bajan (nezávislý).
Vari najmenej prezentuje svojho starostu Petra Šramka (SDKÚ) mesačník Lamačan, striedmejšie so starostkou narábajú aj v devínskej či vrakunskej tlači.
Celkom inou cestou sa rozhodla ísť Karlova Ves. Miestnu tlač vlani zastupiteľstvo zastavilo. „V rozpočte na tento rok vydávanie novín nie je,“ povedal miestny poslanec za SDKÚ Stanislav Žiačik.
Pripustil, že „noviny môžu verejnosti chýbať, ale lepšie nevydávať žiadne noviny, než politicky orientované“.
Vôbec noviny nemajú Jarovce, Čunovo a Devínska Nová Ves.
PR pre vedenie samospráv
„Celý časopis je bulletinom úspechov súčasného vedenia. Ak sa iné názory aj stručne prezentujú, tak výlučne v negatívnom kontexte a bez akéhokoľvek priestoru na obhájenie ich postoja,“ napísal bloger z Ružinova o miestnom Echu v čase komunálnych volieb 2010.
„Problémy sú stále podobné,“ konštatuje teraz Gabriel Šípoš, šéf Transparency International Slovensko pre SME, ktorý predtým monitoroval médiá. „Príliš často slúžia mestské noviny na propagáciu starostov a koalícií a nie ako služba verejnosti o pozitívach a problémoch v meste.“
Odmerať otvorenosť médií, nie je podľa Šípoša jednoduché.
Koľko stoja noviny mestské časti
- Staromestské noviny
náklad 25 000 ks
náklady 161 200 bez DPH
náklady 16 120 bez DPH
(oprava chybného prepočtu, redakcii sa ospravedlňujeme)
- Hlas Nového Mesta
náklad 21 600 ks
náklady 37 000 €
- Ružinovské Echo
náklad 39 000 ks
náklady cca 48 000 €
- Metropola Vrakuňa
náklad 7500 ks
náklady 23 000 eur
- Biskupické noviny
náklad 9 500 ks
náklady 18 323 €
- Račiansky výber
náklad 10 000 ks
náklady 18 606 €/ ročne
- Vajnorské novinky (dvojmesačník)
náklad 2 200 ks
náklady 6986,35 €
- Devínčan (občasník)
náklad 550 ks
náklady 1557,6 €, na rok 2012 3000€
- Dúbravský spravodajca náklad 16 500 ks
náklady 34 650 €
- Petržalské noviny
(dvojtýždenník)
náklad 46 000 ks
náklady 104 394 €
- Rusovské noviny
náklad: 1200 ks
naklady: 6400 €
- Lamačan
náklad 4000 ks
náklady 18 519, 16 €
- Naša Bystrica (Záhorská Bystrica) dvojmesačník
náklad 2000 ks
náklady 8820 € bez DPH
Samosprávnu tlač zákon obsahovo nijako nelimituje, podlieha akurát tlačovému zákonu, ktorý upravuje možnosť opravy, uverejnenie odpovede a podobne.
Návodom pre čitateľa by mohlo byť podľa portálu otevrete.cz, ktoré sa venuje transparentnosti samospráv v Česku, konštatovanie, že „periodiká platené z verejných zdrojov, by mali byť platformou kde sa stretávajú názory občanov, a miestom, kde môžu získať odpovede svojich zástupcov na položené otázky“.
Noviny aj internet
Samosprávne noviny chodia ľuďom do schránok zadarmo v intervale od dvoch týždňov do dvoch až troch mesiacov.
Bonusom novín na rozdiel od webu bývajú rozhovory so zaujímavými rodákmi, zaujímavosti z histórie obce či pozvánky na rôzne podujatia. Noviny možno nájsť na stránkach obcí aj v elektronickej podobe. Väčšinu titulov možno nájsť na hlavnej stránke mestskej časti, k iným sa treba preklikať cez miestny úrad.
Obyvatelia Vrakune nájdu časopis Metropola Vrakuňa na stránke floowie.com, a stránka Petržalských novín je zas dlhodobo neaktuálna. Podľa vyjadrenia hovorkyne Petržalky Márie Grebeňovej – Laczovej by mohla stránka miestneho dvojtýždenníka v novej a aktuálnej podobe fungovať už na budúci mesiac.
Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Jarovce a Čunovo noviny nevydávajú. Do posledných dvoch sa distribuujú Petržalské noviny.
Porovnajte si, aké by mali byť a aké sú vaše obecné noviny
1. Obyvatelia majú mať možnosť vyjadriť sa k miestnym problémom a prezentovať svoj názor. Preto by mali existovať pravidlá prispievania, noviny by sa nimi mali riadiť.
2. Okrem priestoru na verejnú diskusiu o politickom dianí v obci - s prítomnosťou hlasov pozitívnych i kritických k vládnucim politikom majú mať priestor na servisné informácie, kultúru, všeobecne záväzné nariadenia, zmeny či finančné výsledky obce a jej organizácií.
3. Správy by mali obsahovať kontext celej situácie, teda nielen prijaté riešenia, ale aj navrhované alternatívne možnosti či neprijaté rozhodnutia.
4. Okrem už prijatých rozhodnutí, majú noviny avizovať témy, ktorým sa majú venovať nasledujúce zastupiteľstvá a dať verejnosti možnosť vyjadriť sa k nim a tým ich spoluvytvárať.
5. Miestne zastupiteľstvo by malo sledovať pomer zastúpenia politikov v článkoch a informovať o tom verejnosť.
6. Šéfredaktormi obecných novín by nemali byť hovorcovia starostov ani poslanci, keďže ich to stavia do konfliktu záujmov. V redakčných radách by mali byť poslanci z koalície aj opozície, prípadne žurnalisti.
7. Prísne má byť oddelené PR na prilákanie turistov či investorov od komunikácie s občanmi.
8. Noviny nemajú zverejňovať osobné invektívy.
(TIS, otevrene.cz)
Vajnory majú novinky i vidzeňí
Vo Vajnoroch vychádzajú obecné aj opozičné noviny. Oceňované sú oboje.
BRATISLAVA. Občianska či politická opozícia voči samosprávam obvykle publikuje na internete. V približne päťtisícových Vajnoroch dostávajú obyvatelia do schránok dvoje novín o dianí v obci. Samosprávne a opozičné.
Obe periodiká – samosprávny mesačník Vajnorské novinky, aj približne štvrťročne vychádzajúci časopis Vajnorské vidzeňí – patria vo svojich kategóriách medzi najlepšie na Slovensku. Zhodla sa na tom porota minuloročného tretieho ročníka súťaže Miestne noviny, do ktorej sa prihlásilo 110 samosprávnych a regionálnych novín z celého Slovenska.
„Vidzeňí tvorí tím, ktorý v minulom volebnom období vytvoril nový formát samosprávnych noviniek,“ hovorí majiteľ a vydavateľ opozičných Vajnorských noviniek Ivan Čarnogurský ml.
Jeho noviny vlani vyšli len raz. „V tomto roku by sme chceli vydať dve čísla, prvé by mohlo vyjsť v marci,“ odhaduje Čarnogurský.
Pred poslednými komunálnymi voľbami v roku 2010 podal kandidujúci starosta Ján Mrva (SDKÚ–DS) trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za ohováranie na bilbordoch s podozrením na ich prepojenie s internetovou stránkou, časopisom Vajnorské vidzeňí
a svojím protikandidátom na starostu Pavlom Feketem (KDH). Súkromné noviny podporovali práve Feketeho, propagovali ho aj na titulnej strane.
