Sibírka lieči pohybom aj hviezdami

Domov sociálnych služieb oslavoval 25 rokov spevom, cvičením aj ležaním pod umelými hviezdami.

BRATISLAVA. „Dopredu, dozadu a otočíme sa.“ Až za dverami počuť spev a zvuk gitary. Hoci je domov sociálnych služieb na Sibírskej ulici v Bratislave určený pre ťažko telesne aj mentálne postihnutých, vládne tu dobrá nálada.

Gitaru strieda potlesk. Koordinátorka komunitnej terapie tak chváli Miška. Za upratanie Petrových papúč získava pečiatku. Kto ich nazbiera najviac, pôjde na vychádzku, kam si vyberie.

Pohyb je pre klientov Sibírky, ktorí trpia ťažkou mozgovou obrnou, kľúčový.

Hviezdne nebo

Mnohí nikdy nemôžu zažiť, aké je to ležať a pozerať sa na hviezdne nebo.

Práve to im má navodiť špeciálna, snoezelen terapia v tunajšej „nočnej“ miestnosti, hviezdy v nej simulujú svetlá na strope.

„Je to multisenzorická terapia, kde človek zapája všetky zmysly,“ hovorí Zuzana Lucká, liečebná pedagogička zo Sibírky. Sluchom vnímajú napríklad čvirikanie vtákov, zrakom zrkadlá, premietané obrazy aj rôznofarebné valce s bublinkami, hmatom zasa celú miestnosť obalenú do mäkkých materiálov.

Na čakačke

Sibírka je prvým zariadením na Slovensku, ktoré túto terapiu využíva, v zahraničí je bežná. S projektom Snoezelen začali len v roku 2010.

Sibírka funguje podstatne dlhšie. V týchto dňoch oslavuje dvadsaťpäť rokov od založenia. Napriek svojej histórii má priestorové problémy.

Riaditeľ Pavel Komrska, ktorý Sibírku vedie od vzniku, vraví, že majú sedemnásť čakateľov na celoročný pobyt, dvanásť na týždenný a päť na denný.

„Keď sa k nám klient dostane, je tu navždy. Čakanie na miesto je zdĺhavé a niekedy sa zdá, že človek ani nemá nádej sa sem dostať.“

Sibírka má kapacitu 38 ľudí, osemnásť je na celoročný pobyt, dvanásť na týždenný a osem na denný.

Sibírka má meno

Domov zriaďuje Bratislavský kraj.

Hovorkyňa župy Iveta Tyšlerová vraví, že čakajúcim ponúkajú alternatívy, čiže iné zariadenia v rámci župy.

Mnohí však pre dobrú povesť Sibírky chcú ísť len tam, dodala Michaela Šopová, riaditeľka sociálneho odboru kraja.

Domov na Sibírskej sa na rozdiel od ostatných zariadení špecializuje navyše na imobilných postihnutých.

Na prístroj zarobili kuriéri

Postihnutí cvičia aj vďaka grantom, charite či darom.

BRATISLAVA. „Aspoň malými, detskými krôčikmi sa posúvame vpred,“ hovorí Marta Guldanová, koordinátorka fyzioterapie pre ťažko postihnutých na Sibírskej ulici.

Postihnutí čakajú na miesto v Sibírke aj pre pohyb. Guldanová vraví, že pre neurologických pacientov je základom. „Keby necvičili, ostali by ležiaci, ich svaly sú v napätí, tuhé, končatina napríklad ostane v určitom postojí a už s tým nevie pohnúť, treba to neustále hýbať.“

Peniaze na prístroje a pomôcky získava Sibírka väčšinou z grantov, jeden pomohli vlani kúpiť známe osobnosti, ktoré sa v rámci dobročinnej akcie Misia 01 zmenili na kuriérov.

Druhý prístroj požičala zariadeniu zasa jedna z mamičiek postihnutých detí. Sibírka by podľa Guldanovej potrebovala ešte prístroje na elektroliečbu. „Našli by uplatnenie pri zmiernení bolesti.“

Lucia Tkáčiková