BRATISLAVA. „Mám strach. Neviem, čo bude. Chcem si lekára poistiť, zazmluvniť,“ vraví 30ročná žena, ktorej sa má na Silvestra narodiť prvé dieťa.
V utorok sa prišla prihlásiť do pôrodnice na Antolskej ulici v Bratislave. Doktor ju uisťoval, že v čase príchodu jej dieťata na svet už chaos nebude.
Aby bola pokojnejšia, musí platiť. Za poplatok 232 eur jej sľúbili, že pri pôrode bude vybraný lekár.
Univerzitná nemocnica v Bratislave tvrdí, že rodičky bez opatery neostanú.
Krízový štáb nemocnice v utorok nepristúpil k zlučovaniu pôrodníc. Ďalej sa bude rodiť v Ružinove, na Kramároch aj na Antolskej.
V nemocnici stiahlo výpovede 36 lekárov. Hovorkyňa nemocnice Danica Lehocká nevedela povedať, koľkí z nich pracujú v pôrodniciach. Na odchode trvá 459 zo zhruba 1 500 doktorov.
O kritickej situácii v pôrodniciach hovoril minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH. Priznal, že vláda rozhodla o núdzovom stave aj preto, aby sa nemuseli zlučovať bratislavské pôrodnice.
V takom prípade by pôrody presunuli na Antolskú.
O pláne netuší
Prednostu 1. gynekologickopôrodníckej kliniky na Antolskej Miroslava Borovského o možnom spájaní nik neinformoval. „Neviem, ako je zlučovanie myslené.“
Nemocnica sa zatiaľ spolieha, že nedostatku lekárov zabráni vyhlásený núdzový režim.
Po 1. decembri umožňuje do práce povolať aj lekárov, ktorí dali výpovede.
Borovský nevie, či by Antolská dokázala zvládnuť nápor rodičiek, ak doktori odmietnu nastúpiť a pôrodnice bude nutné spojiť do jednej. Antolská je vyťažená už teraz.
„Sme prakticky obsadení. Normálne rodíme aj operujeme.“
Majú päťdesiat lôžok, v priemere sa u nich narodí osem detí denne.
Už pred siedmimi rokmi sa na Antolskej tlačili matky s bábätkami. Izby boli preplnené po tom, ako štát zrušil pôrodnicu na Zochovej a zatvorili sanatórium Koch.
„Sestry sa ráno chodili pýtať, kto chce ísť domov, aby vyprázdnili miesto pre ďalšie mamičky,“ opisuje Halka Tytykalová, šéfka oddelenia servisných tém denníka SME, ktorá situáciu zažila.
Výstraha z Alžírska
Na klinike u Borovského lekári výpovede nepodávali, väčšina kolektívu podporila požiadavky odborárov odmietnutím slúžiť pohotovostné služby.
„Nemali sme predstavu, že by sme mali nechať naše rodičky bez pomoci.“
Borovský už raz štrajk zažil. Počas dvojročného pôsobenia v Alžírsku sa zapojil do ostrého štrajku proti vedeniu nemocnice, ktoré lekárov označilo za nepotrebných.
„Bolo tam päť mŕtvych rodičiek, a to bolo v Alžírsku. Nemyslím si, že tu by som mal ja svoje svedomie nechať nejakú rodičku zomrieť aj za cenu, že by som tu bol 24 hodín.“
Či to hrozí aj na Slovensku, nevedel odpovedať.
