Pri Bratislavskom hrade majú úkryt hady

Ochranári sa nevedia zhodnúť, či kamene na hradnom vŕšku lákajú hady. V Bratislave ich však žije veľa.

BRATISLAVA. Na prvý pohľad len kopa kameňov obklopená vysokou trávou a odpadkami. Štyri kamenné múriky na svahu pri Leopoldovej bráne Bratislavského hradu pripomínajú pozostatky hradieb. Je to však úkryt pre hady.
„Aby sa tu hady cítili ako v raji, bolo potrebné im postaviť rekreačné stredisko. V múroch medzi skalami sú medzery, kanály, chodby a iné diery, aby sa v tomto postavenom bludisku mohli páriť a používať ho ako hodinový hotel,“ hovorí Jozef Tóth z organizácie Paming, ktorá spravuje mestské pamiatky.

Hotel pri hradbách

Hady v Bratislave

Užovka obyčajná
Užovka fŕkaná – „vodný had“
Užovka hladká
Užovka stromová – najväčšia
Slepúch lámavý – jašterica podobná hadom

Múriky v blízkosti hradieb a parlamentu podľa historika Štefana Holčíka postavili v osemdesiatych rokoch, keď pri úprave parku na Hradnom vrchu zistili, že tam žije veľa hadov. Holčík ich zmyslu neverí.

„Postavili im umelú ruinu. Múry nikdy ničomu neslúžili, presadili ich ochranári prírody.“ Múriky postavili na pokyn pracovníkov bývalej Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Koľko celý ochranársky projekt stál, ústav a ani Paming už teraz povedať nevedia.

Hadom vybudovali hniezdočko lásky. Či ho využívajú, je otázne.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Starý projekt, účel nejasný

Zoológ zo Štátnej ochrany prírody Juraj Balogh hovorí, že hady pod hradbami stále žijú. „Hadom aj jaštericiam môžu múriky v rušnom prostredí slúžiť ako ochrana pred ľuďmi a predátormi, rozmnožovať sa tam nebudú, nato potrebujú kopu sena a slnko,“ vraví.

O pôvodnom účele múrov pochybuje aj Milan Oselský zo Združenia priateľov herpetofauny, teda hadov. „Vylučujem akúkoľvek praktickosť a funkčnosť týchto múrikov ako účelových zariadení pre život a rozmnožovanie hadov.“

Hady sa majú chodiť množiť len kúsok od budovy parlamentu.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Plazia sa tu užovky, na zmiju nestúpite

V Bratislave žije veľa hadov, hovorí JAROMÍR ŠÍBL z ochranárskeho združenia BROZ.

Žijú v Bratislave a v jej okolí hady?
„Bratislava má výnimočnú geografickú polohu, žijú tu štyri z našich piatich hadov.“

O aké druhy ide?
„O užovky. Najbežnejšia je užovka obyčajná, ktorá sa živí žabami a mlokmi, žije pri mokradiach a jazierkach. Vzácnejšou je užovka fŕkaná, vodný had, ktorý loví drobné rybky pri riekach Dunaj a Morava, v rezervácii Šúr, pri Rusoveckých jazerách a petržalských dunajských ramenách. Užovku hladkú nájdete v Bratislave najmä na miestach s výskytom jašteríc, ktorými sa živí. Bratislava je jedno z najteplejších miest na Slovensku,
a tak tu žije aj najväčšia teplomilná užovka stromová. Živí sa hrabošmi, krtkami
a drobnými vtákmi.“

Vretenica tu vôbec nie je?
„Nie. Laici si ju na našom území mýlia s užovkou hladkou. Na prvý pohľad má pre nich podobné kresby na chrbte ko vretenica. Jej prirodzený výskyt je na Kysuciach, vo Vysokých Tatrách a pohraničných pohoriach s Poľskom.“

Slepúcha lámavého si ľudia často mýlia s hadom. Je k nemu príbuzný?
„Je príbuzný viac k jaštericiam. Na kostre má zakrpatené končatiny, ktoré pri plazení nepoužíva. Slepúch na nás dokáže žmurknúť, lebo má pohyblivé viečka. To had nevie, viečka má priehľadné a zrastené. Slepúch sa vyskytuje prakticky všade v listnatých a svetlých lesoch, aj v zarastených záhradách.“

Daša Račková

uzovka.rw_res.jpg