Na tričká prešli írske ovce či americké, ale aj slovenské postavičky.
BRATISLAVA. Nielen šúpolienky či magnetky s Bratislavským hradom si z hlavného mesta odnášajú turisti. S mestom si môžu spájať aj osobnosti susedných krajín.
Tvárou Bratislavy nie sú Milan Rastislav Štefánik spred divadla či Svätopluk z Hradu. Turisti si môžu kúpiť aj tričká s kresleným Homerom Simpsonom alebo čokoľvek s viedenským secesným maliarom Gustavom Klimtom. Ten je dokonca aj v predajni so slovenským ľudovým umením.
Z Bratislavy si turisti môžu odniesť aj tašku s motívom od ikony viedenského maliarstva - Gustava Klimta.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Ľudia to kupujú Turisti v Bratislave 1. polrok 2011
Česi – 43 672
(oproti 2010 nárast o pätinu)
Nemci – 22 921
(menej o dve tisícky) Taliani – 13 767
(menej o tisíc návštevníkov) Briti – 12 897
(takmer rovnako)
Zdroj: Oddelenie cestovného ruchu a destinačného manažmentu Bratislavy
„Je to značkové sklo a porcelán a ľudia to radi kupujú,“ hovorí Alena, vedúca predajne. O kúsok ďalej zase maliara núkajú na dáždnikoch či taškách.
"Klimta berú hlavne tí, čo boli v Rakúsku. Tiež sa pýtajú, čo on má so Slovenskom, ale aj tak ho kupujú," vraví predavačka Adriana z ďalšieho obchodíku.
V Bratislave sa predávajú plátené tašky s rakúskou cisárovnou Sissi, šálky s motívmi obrazov Čecha Alfonsa Muchu či reprodukcie viedenského maliara Gustava Klimta. Ponuka siaha až k hracím skrinkám s hudbou Francúza Claudea Debussyho či k tričkám s „Američanom“ Homerom Simpsonom.
„Jasne, že to berú, ja sám mám doma tri,“ odpovedá predavač v historickom centre na otázku o tričkách
s kreslenou ikonou z televízne kresleného seriálu.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Predávajú, čo chcú Jednotný motív, ako napríklad v írskych obchodoch so zelenými suvenírmi, Bratislava nemá. Íri na každom rohu ponúkajú škriatkov, otvárače na írske pivo aj tričká ironizujúce tamojšie počasie. Na Slovensku ponuka suvenírov koncepciu nemá a závisí len od majiteľa obchodu.
„Majitelia sa snažia, aby to bolo od slovenských výrobcov a ručná práca,“ hovorí predavačka z Laurinskej. Nad tým, že konkurencia o pár metrov ďalej ponúka aj rakúske suveníry, len krčí plecami. „Mne sa to nepáči,“ vraví.
Magnetky patria medzi najpredávanejšie.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Aj niečo slovenské Aj slovenskí výrobcovia pritom prichádzajú s novými nápadmi. V obchodoch sa objavili napríklad podpivníky
s výjavmi z Bratislavy, ovce zase prestali byť len symbolom Írska a preskočili na bratislavské tričká. Slovenský znak či Maťko s Kubkom zasa pribudli na malé fľaštičky s pálenkou.
Predajcovia sa zhodujú, že turisti chcú aj niečo typicky slovenské. Potrpia si na to, aby tam bol nápis Slovakia či Bratislava.
Predáva sa však hlavne to, čo je menšie a lacné, napríklad magnetky, štamprlíky a pohľadnice. „Najviac idú maľované vajcia. Naozaj,“ presviedča nás predavačka. Vraj ich stačí len dobre zabaliť a prežijú aj cestu domov.
Občas si niekto odnesie aj fujaru, jediný slovenský nástroj v zozname svetových pamiatok UNESCO. Niektorí ju berú ako dekoráciu, niektorí sa spoliehajú, že zoženú noty, ďalší berú zo žartu kamarátovi.
Niektoré obchody vyžadujú, aby bol tovar od slovenských výrobcov a ručne maľovaný.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Problémy s folklórom Väčšina z turistov však podľa vedúcej predajne s ľudovým umením po fujare len pokukuje, chcú si ju vyskúšať a držia ju ako flautu. Skôr ju berú Slováci zahraničným partnerom.
Z Bratislavy si v roku 2008 fujaru odniesol aj manžel britskej kráľovnej princ Filip, ktorému tiež musel prezident Ivan Gašparovič ukazovať, ako sa do nej fúka.
Naopak, litovského ministra nechceli pred pár rokmi pustiť na palubu lietadla s valaškou.
Mačky rakúšanky Rosiny Wachtmeister v predajni so slovenským ľudovým umením.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pýtajú sa na trh i viechu
BLANKA ČORNÁ sprevádza turistov už 25 rokov. Hľadajú vraj niečo, čo inde vidieť či zažiť nemôžu.
O čo sa najviac zaujímajú turisti?
„Pýtajú sa na bežný život. Na systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia, aký je u nás priemerný plat, aká je u nás nezamestnanosť. Najbežnejšie sú otázky sú, prečo sa ČeskoSlovensko rozpadlo a aký je rozdiel medzi češtinou a slovenčinou.“
Čo turistom chýba v Bratislave?
„Vec, na ktorú sa veľa ľudí pýta, je trh. Včera som stretla na Miletičovej ľudí z mojej skupiny, ktorí sadli v tej horúčave na autobus a išli na trh. Miletička je pritom ďaleko a máme tu krásnu Starú tržnicu. Určite by tam chodilo veľa turistov. Zaujíma ich bežný život, ktorý je aj na trhu.“
Takže nechcú chodiť celý deň po pamiatkach?
„Kultúra a pamiatky ich zaujímajú tak dve hodiny. Podstatné je skôr zažiť niečo typické pre mesto. Hlavne európski návštevníci by si radi zašli niekde na vínko, nie do nejakej nóbl reštaurácie, ale klasickej viechy, aké sme tu voľakedy mali. Je tu mnoho kaviarní, reštaurácií, ale klasická viecha, kde môžu ochutnať miestne víno, je až v Malých Karpatoch. A tam sa bežný turista, ktorý príde na pol dňa či deň nedostane.“
(him)
