Chýbajú tu aj dôležitejšie veci, napríklad developeri obdarení štipkou vkusu, to však nie je len 21 rokov po páde komunizmu také prekvapivé. Ale aspoň občas sa už v meste vynorí pekná budova, zaznie dobrá hudba, herci v lete strhnú Shakespearom na Hrade divákov, no život rádií zamrzol do tragédie veselých moderátorov a tých istých pesničiek.
Ak by si hlavné mesto mohlo dovoliť prejaviť istú namyslenosť, ktorú jeho obyvateľom aj tak budú vždy na celom Slovensku pripisovať, tak by sa mohla prenášať na rozhlasových vlnách. Začiatkom deväťdesiatych rokov tu vysielal Ragtime. Okamžite rozpoznateľný, trochu vyšinutý, s názorom.
Ak by sa našla partia podobných ľudí ako vtedy a oni našli blázna, ktorý by si mohol dovoliť zaplatiť taký stratový biznis, boli by frajeri.
A navrhujem hneď jedno diskriminačné nariadenie: z domácich interpretov môžu zaznieť len bratislavskí rodáci.
Viem, prišli by sme aj o kvalitných interpretov a aj u nás sú zlé veci. Ale máme Ursinyho, Žbirku či Müllera, sú tu nové kapely, ktoré rádiá úplne ignorujú. A ušetrilo by nás to od Desmodu, Smatanovej a No Name. © SME
