Lístky na MHD opäť zdražejú. Nebude ju tak využívať menej ľudí?
„Nemyslím si, že by výška cestovného bol faktor, ktorý bude prioritne motivovať alebo demotivovať ľudí využiť verejnú dopravu. Je pravda, že sa už dlhšie nezohľadnila inflácia ani zvýšené náklady na prevádzku MHD. Keďže je teraz ekonomická situácia podniku kritická, zvýšenie bude asi nevyhnutné. No zmena tarify sa dá akceptovať iba vtedy, ak šetrenie nepôjde prioritne na úkor cestujúcich a ak tu bude snaha zlepšovať MHD.“
Aké sú rezervy v Dopravnom podniku?
„Dá sa šetriť napríklad zmenou v organizačnej štruktúre. Je prekvapujúce, že vo vrcholovom vedení bolo donedávna až dvanásť pozícií. Pred nástupom bývalého vedenia DPB ich bolo päť. V podniku je tiež priveľa technicko-hospodárskych pracovníkov.“
Dopravný podnik teda rozhadzoval?
„Myslím, že tu utekali veľké peniaze na rôznych zmluvách, na nevýhodných obstarávaniach či tendroch. Hovorí sa o tom v celom podniku. Viaceré tendre, ktoré v uplynulom období vyhlásil Dopravný podnik, boli napadnuté alebo zrušené Úradom pre verejné obstarávanie. Napríklad je tu zmluva o prenájme autobusov od externej firmy, tieto vozy jazdia, pričom vlastné vozidlá DPB stoja v tom čase vo vozovni. Bude potrebné preveriť aj ďaľšie zmluvy.“
Ako lákať ľudí, aby cestovali MHD a menej autami?
„Veľa sa hovorí o nosnom dopravnom systéme a o projekte TEN-T 17. Ale systém integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji sa môže začať robiť už teraz, nie je to závislé od TEN-T. Okolo integrovanej dopravy je však akosi ticho.“
Ako by to malo fungovať?
„Treba urobiť tarifnú integráciu, aby bol v celom kraji jeden spôsob tarify, ako to funguje vo väčšine českých krajov. Zároveň aj dopravnú integráciu – to znamená zavedením pravidelných intervalov u regionálnych liniek vytvoriť nadväznosti medzi vlakovou a autobusovou dopravou, tým zlepšiť obsluhu územia, zvýšiť spoľahlivosť a teda zatraktívniť verejnú dopravu. Ďalším aspektom je zrýchlenie MHD cez preferenciu na svetelných križovatkách, vyhradené jazdné pruhy a iné opatrenia. Pri električkovej doprave by mohlo byť menej liniek, ale častejšie intervaly a lepšie prestupné zastávky. Mesto musí dbať aj na dobré podmienky a atraktívne priestory pre chodcov, aby napríklad človek z autobusu nevystupoval rovno medzi zaparkované autá.“
Ako syn bývalého veľvyslanca ste žili v Amerike. Je tam doprava lepšia?
„Ani nie, väčšina urbánnych regiónov v Amerike je preťažená automobilovou dopravou oveľa viac ako v Bratislave. Dopravné kolapsy, o ktorých sa tu hovorí, sú v USA niekoľkonásobne rozsiahlejšie. Napríklad v New Yorku kostru verejnej dopravy tvorí metro, autobusová doprava je tam pomalá. Nastupuje sa len prednými dverami, platí sa u vodiča, zástavky sú prehustené. Ale už to začínajú meniť. Veľmi inšpiratívne sú v New Yorku zmeny v prospech chodcov a cyklistov.“
Propagujete aj cyklistickú dopravu. Bude niekedy možné v Bratislave chodiť do práce na bicykli po vyhradených cestách?
„Určite áno. No za posledných 20 rokov sa tu uprednostňovala automobilová doprava. Teraz je šanca, že by sa to mohlo zmeniť. Cyklistické trasy sa doteraz plánovali skôr ako turistické či športové trasy. Keď ste za bývalého vedenia mesta na magistráte povedali cyklistická doprava, bolo to na smiech. Nové vedenie mesta, primátor aj poslanci, deklarujú podporu pre cyklistickú dopravu, vytvorila sa cyklistická komisia, to sú pozitívne kroky. Trochu málo sa hovorí o pešom pohybe, ktorý by mal byť v meste základom, nie doplnkom k autám. Tu treba podľa mňa úplne zmeniť paradigmu. No na magistráte stále cítiť staré uvažovanie, neviem o tom, že by sa tu niekto systematicky venoval pešej doprave.“
Celkovo je v doprave zlá nálada. Cestujúci si hneď skočia do vlasov. Ako to vidíte zo šoférskej kabíny?
„Doprava vzbudzuje veľa emócií, človek toho zažije aj počas služby, napríklad agresivitu na cestách. Na druhej strane, ako vodič MHD môžete mať aj pozitívne zážitky. Prioritne sme tu my vodiči na to, aby sme vykonávali službu pre cestujúcich. Tak sa k tomu snažím pristupovať. Nie je to ľahké povolanie, a niekedy sa človek nevyhne ani sporu s cestujúcim.“
Vyštudovali ste prestížnu univerzitu, prečo ste potom šoférom trolejbusu?
„Od malička ma trolejbusy fascinovali. Vedel som, že si to chcem aspoň vyskúšať, povedzme na pár mesiacov, aby som to zažil. Ale celkom to nešlo, musel som sa zaviazať na nejaký čas, tak som si povedal, že do toho pôjdem naplno. Jazdil som takto tri roky, dnes robím na skrátený úväzok. A stále ma to baví.“
