RECENZIA
Divadlo na kolesách vie zahrať aj na vysokej nohe

Veršovaný „príbeh troch slovenských zbojníkov, ktorým sa do cesty pripletie vzácny hosť, ale už sme prezradili dosť...“

PEZINOK. Inscenácia hry Príbeh v oblakoch nás uvádza do sveta zbojníkov. Ako slušnosť káže, na úvod sa nám predstavia, kapitán Fero Bachratý svojím zjavom už dnes vôbec nepripomína svoje meno, z čoho môžeme vytušiť, že pre zboj nie je na Slovensku vhodná klíma. Je mierne prihlúply, no nie až tak ako jeho „družina“, preto si v nej dokáže udržať poriadok.

Kubo, pritakávač bez pevnej vôle, dokáže divákov pobaviť najmä situačným humorom, no svojou dobrosrdečnosťou si určite všetkých získa. Posledným z trojčlennej družiny je Jano, kontrastná postava voči servilnému Kubovi. Aby si nespravili „zlé“ meno, rozhodnú sa nás okradnúť, lenže obecenstvo tvorí „Slovač“, takže lúpiť nie je čo.

To otvára priestor pre komické výstupy s kombináciou slovného a situačného humoru, tanca i hudby. Preruší ich až príchod tajomného cudzinca, ktorý svojimi rozmermi vyvolá v Kubovi a Janovi strach, no na naliehanie kapitána sa ho pokúsia zajať. Po zistení, že ide o Gulivera, sa od neho pokúšajú vymámiť peniaze, ale keď im sám ponúkne svoj batoh výmenou za vedomosti z „vlastivedy“, s obavami ponuku prijímajú.

Vo vtipných dialógoch plných „vedomostí“ mu povedia, ako to u nás chodí s prácou, v manželstve, oboznámia ho s geografiou, čo napokon Gulivera primäje zostať na Slovensku. Naopak, naši zbojníci sa rozhodnú odísť do Anglicka, veď tam sa predsa darí pracovať aj našim cigánom.

Kontrast dvoch svetov

Veršovaná hra pre veľkých i malých, s ľudovými motívmi, ponúka vtipné výstupy, pod ktorými sa dajú odkryť aj odkazy na sociálne reálie nášho kultúrneho kontextu. Predstavenie ponúka konfrontáciu dvoch svetov, vysnívanej cudziny a reálnej domoviny, kde si ľudia nevážia to, čo majú a myslia si, že v cudzine je všetko ľahšie.

Kontrast tolerancie a intolerancie, ignorantstva a túžby po poznaní predstavuje obor z cudziny (dva znaky inakosti) v porovnaní so zbojníkmi. Cudzí prvok neprináša nebezpečenstvo, ale je prívetivý, naproti tomu zbojníci sú „naši“, ale predstavujú hrozbu.

Guliver vytŕča nad ostatnými postavami vďaka chodúľom. FOTO: ARCHÍV DIVADLA

Taktiež jednoduchosť a vtipná zloba zbojníkov vystupuje proti dobrosrdečnosti a otvorenosti po spoznávaní nových krajín a kultúr u Gulivera.

Obor všetko vidí z nadhľadu, je dobrák, nenásilný a dobrotivý. Postavy zbojníkov sú charakterovo dobre zvládnuté, kapitán nie je príliš bystrý, svoju pozíciu si udržiava väčšmi silou, než schopnosťami. Zaujímavá je postava Jana, túto postavu hrá herečka Andrea Gabrišová, čo môžeme chápať ako alúziu na staršiu slovenskú dramatickú tvorbu, v ktorej sa práve u ženských postáv prejavovala spupnosť a túžba po moci a majetku.

Musia sa neustále prispôsobovať

V tanečnom súboji s Ferom môžeme odhaliť boj o pozíciu v družine. Keď Fero získa fajku, udrží si svoju moc a Jano sa stáva poslušným zbojníkom. Neskôr, keď náhodou fajku získa on, pri fajčení sa rozkašle. Z hľadiska kostýmového stvárnenia nás upútajú určite klobúky, ktoré v kontraste s ľudovým odevom postáv, pripomínajú skôr nešikovnú dvojicu Pat a Mat, než klobúky životom ostrieľaných zbojníkov.

V oblasti scénografie sa ukazuje to, že Divadlo na kolesách nemá vlastnú scénu, a tak sa musia neustále prispôsobovať zmenám javísk, či exteriérov, v ktorých hrajú. Prázdne javisko však nie je na škodu, keďže viac vynikne herecký prejav.

Celkovo hodnotím Príbeh v oblakoch veľmi pozitívne, keďže na jednej strane ponúka nezáväznú zábavu s prvkami komédie de l arte – hoci verš neumožňuje improvizáciu v jazykovej stránke, po stránke hereckej a pohybovej rozhodne áno. Na druhej strane môže milovník postmodernizmu v diele nájsť fragmentárnosť, otvorenosť a intertextualitu, a to nielen s románom Jonathana Swifta.