Mestské hradby sa rozpadávajú

Ženy v bikinách či banka na plagáte chránia ľudí pred padajúcim murivom.

Mestské hradby pri Dóme sv. Martina sú zatvorené už desať rokov. Čas zvyšuje náklady na obnovu hradieb. Mesto na rekonštrukciu nemá peniaze. Tvrdí, že tak urobí v budúcnosti.

BRATISLAVA. Ironicky by sme mohli povedať, že mestské hradby oslavujú. „Oslavujú“ desať rokov svojho zatvorenia. Kedy sa dočkajú svojho opätovného sprístupnenia, ostáva nejasné. Mesto na ich obnovu nemá peniaze.

Z koruny muriva neprístupných mestských hradieb padajú kusy tehál, ohrozujú autá jazdiace po Staromestskej ulici.

V murive a dlažbe sú trhliny, hovorí Jozef Hrabina riaditeľ mestského investora pamiatkovej obnovy Paming. „Poveternostné vplyvy narušené konštrukcie devastujú, minulý rok silný vietor narušil drevenú vyhliadku pri Dóme tak, že sme museli pristúpiť k jej demontáži.“

Hradby potrebujú obnovu, mesto však na to nemá peniaze. Opravy stoja podobne ako na hrade Devín. Mesto nemá peniaze ani na to, aby požiadalo o grant ministerstvo kultúry. Je pri ňom nevyhnutná finančná spoluúčasť.

Vtáčiu vežu v mestských hradbách halia plagáty s nie veľmi historickými motívmi. Tehly a murivo padajú.

Na veži opevnenia je preto lešenie ako zábrana.

Lešenie neplatí zadlžené mesto, ale banka a obchod, ktoré majú na ňom reklamu. Vežu tak ukrýva vizuál banky a ženy v bikinách.

Počas rokov, čo musia hradby turisti obchádzať, sa ich stav natoľko zhoršil, až sa začali rozpadávať.

V bikinách na hradby

Hradby potrebujú podľa Jozefa Hrabinu, riaditeľa mestského investora pamiatkovej obnovy Paming, celkovú obnovu konštrukcii.

„Z finančných dôvodov to však nie je možné,“ dodáva Hrabina. Paming totiž tento rok nedostal v rozpočte na obnovu pamiatok nič. Spustené rekonštrukcie musela mestská organizácia zastaviť.

Dôvodom sú zdedené dlhy mesta, ktoré primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) vyčíslil na 223 miliónov eur.

Situácia na hradbách nie je podľa Hrabinu zatiaľ taká vážna ako na Devíne. „Stav konštrukcií hradieb možno hodnotiť ako narušený, nie všetky časti sú však v havarijnom stave. V dezolátnom stave sú drevené konštrukcie v exteriéri.“

Hrabina upozorňuje, že odsúvanie sanačných prác zvyšuje devastovanie konštrukcií a aj náklady na opravu. Tú spolu s prieskumami a projektovou dokumentáciou odhadol Paming na 1,7 milióna eur. Hrabina vraví, že každoročne žiadajú o peniaze mesto.

Mesto nemá ani na grant

„O grant z grantového systému ministerstva kultúry musí požiadať vlastník, ktorým je v tomto prípade mesto. Problémom je, že vždy musí byť aj určitá finančná spoluúčasť žiadateľa, čo je v roku 2011 nereálne.“

Hradby v historickom centre spravuje mesto. Paming tvrdí, že na to, aby sa mohli po hradbách poprechádzať aj turisti, musia dobudovať prevádzkové a sociálne zázemie. Prevádzka so stálou obsluhou by umožnila podľa Hrabinu aj lepší dohľad nad územím.

Hovorca magistrátu Michal Stuška dodal, že problémom hradieb nie je len ich rekonštrukcia, ale aj bezpečnosť. „Sú odtrhnuté od pešej zóny, vo večerných hodinách sa tade ženy báli prejsť.“ Magistrát podľa Stušku považuje opravu za potrebnú.

„Dúfame, že finančná situácia budúcich rokov dovolí investovať do pamiatok.“Starostka Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ) hovorí, že do úvahy prichádza aj čiastočné sprístupnenie hradieb.

Turisti sa na hradby nepozrú už od roku 2001.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Hradby a čísla

2001 – zatvorenie hradieb pre verejnosť, odvtedy sa plánuje ich rekonštrukcia
2004 – zreštaurovali Baxovu vežu ako časť mestského opevnenia
2007 – neúspešná žiadosť o grant na ministerstve;
2011 – plánovaný prieskum statiky
1,7 milióna eur – odhadované náklady na obnovu a sprístupnenie hradieb

Turisti ostali za mrežami

Medzi hradby sa turista nepozrie. Bezdomovcia narkomani áno.

STARÉ MESTO. Rozbité fľaše, špina, výkaly. Aj to ukrývajú neprístupné mestské hradby v historickom jadre Bratislavy.

Napriek tomu, že sú už roky zatvorené, kto chce, vchod do nich si nájde. Napríklad bezdomovci a narkomani, hovorí Zdenka Turzíková, vedúca úseku inžinierskej činnosti spoločnosti Paming. Netuší, ako sa tam dostali.

„Z tohto si niekedy robievali obývačku,“ ukazuje Turzíková podzemie pod metalurgickou pecou, ktorú objavili archeológovia.

Dnes sú priestory opustené a neprístupné turistom. Niektorých zamknuté mreže nezastavia. O vynaliezavosti nezvaných návštevníkov hradieb svedčí napríklad rebrík pristavený k železnému plotu, ktorý stráži hradby zo strany premostenia Staromestskej.Podobná brána má zastaviť zvedavcov či turistov zo strany Dómu sv. Martina.

O hradby majú turisti záujem. Za približne hodinu, ktorú sme strávili v neprístupných hradbách, sa niekoľkí zahraniční návštevníci chceli pozrieť dnu. Sklamane odchádzali ajs fotoaparátmi na pleci.

„Mávame žiadostio vstup, napríklad sa tu chcú fotiť svadby,“ dodáva Turzíková.

Lucia Tkáčiková

Chcú spojiť rozseknuté centrum

Architekti chcú rozšíriť Židovskú ulicu pre peších aj priestor pod mostom.

STARÉ MESTO. Obnova a sprístupnenie mestských hradieb súvisí aj s dlhoročným problémom Bratislavy – premostením Staromestskej ulice.

Hovorca magistrátu Michal Stuška vraví, že mesto má dve alternatívy. Rozšíriť Židovskú ulicu pre peších alebo preklenúť Staromestskú.

„Súčasný stav je taký, že historické centrum Bratislavy je rozseknuté na dve časti,“ vraví Stuška.

Rozšírenie Židovskej je podľa neho lacnejšie, no nerieši prepojenie s hradbami.

„Pristúpili by sme k tomu len vtedy, keby sme zistili, že preklenutie Staromestskej nie je z dlhodobého hľadiska možné riešiť.“ Problémom sú podľa Stušku chýbajúce peniaze. „Je to veľký projekt.“

Rozšírenie Židovskej je súčasťou projektu Mestské zásahy. Architekt Matúš Vallo, jeden z autorov konceptu vraví, že Židovská je tesne pred vydaním stavebného povolenia.

Premostenie Staromestskej je aj podľa Valla dlhodobým projektom.Ešte v roku 2008 prebehol na magistráte workshopo budúcnosti Staromestskej. Oživiť sa má aj priestor pod Novým mostom.

Lucia Tkáčiková

Vtáčiu vežu halí reklama.