Šancu zachrániť svoje dielo sochár ani nedostal. O búraní ho nik neinformoval.
BRATISLAVA. Socha nemá proti developerovi šancu. Tento týždeň sa o tom presvedčil sochár Jozef Jankovič, ktorého sochu Čas zo šesťdesiatych rokov zničil staviteľ - firma PSJ Hydrotranzit.
Na mieste, kde v bratislavskom Ružinove stála, stavia Lidl nový obchod. Umelecké diela už štyri roky môžu investori búrať bez súhlasu autora. Jankovičovi nikto nič neoznámil.
„Čudovali sme sa, keď v Afganistane ničili Budhove sochy, ale my robíme presne to isté,“ reagoval predseda Slovenskej výtvarnej únie Pavol Kráľ.
Jeden z najvýznamnejších slovenských sochárov Jozef Jankovič si v Bratislave už proti svojej vôli musel zvyknúť na to, že mu developeri ničia jeho sochy.
Naposledy vo štvrtok sa od kamaráta dopočul, že tento týždeň prišiel o ďalšie dielo. Bez jediného slova varovania sa jeho socha zmenila na hŕbu kamenia na Ružinovskej ulici. Po soche ostali iba ruiny, ktoré stavbári onedlho vyvezú preč.
Stavebník: Bez komentára
Sochár
- vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1956 – 1962)
- významný sochár, jeden zo zakladateľov počítačovej grafiky na Slovensku;
- získal viacero ocenení - Grand Prix na Bienále Danuvius (1968), cenu na Bienále mladých v Paríži (1969), Herderovu cenu (1983), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2004);
- vytvoril pamätník Obete varujú, z Múzea SNP ho počas normalizácie odsunuli do obce Kalište, vrátili ho až v roku 2004.
Pri stavenisku je bilbord s oznamom, že Lidl stavia novú predajňu. Investor Jankovičovi nič nepovedal. A ani nemusel. V zákone takáto povinnosť chýba.
Stavbyvedúci Miroslav Ružička zo stavebnej spoločnosti PSJ Hydrotranzit o zdemolovanej soche včera nechcel hovoriť. Ani Lidl nevysvetlil, prečo sochu zbúral.
Jankovič dielo Čas vytvoril v 60. rokoch pre odborné učilište, ktoré sa stalo jeho vlastníkom. Pozemok so sochou v mestskej časti Ružinov nedávno získala spoločnosť Lidl. Chystá sa tam výstavba novej administratívnej budovy a predajne.
„Všetko, čo je minulé, zlikvidujú a postavia niečo nové. V podstate sa správajú ako komunisti po roku 1948, ktorí všetko staré, väčšinou cirkevné alebo meštiacke, likvidovali bez ohľadu na to, či dielo malo, alebo nemalo hodnotu,“ vraví sedemdesiattriročný Jankovič. Sám sa po roku 1972 dostal do nemilosti vtedajšej moci a bol zakázaný.
Mestská časť Ružinov na čele s Dušanom Pekárom (KDH) sa vyhovorila na predošlé vedenie, ktoré stavebníkovi povolilo odstrániť celú stavbu v júni 2010.
Pekárov predchodca Slavomír Drozd (Smer) tvrdí, že so stavebným úradom výstavbu odsúhlasil na základe záväzných stanovísk príslušných orgánov. „Nie je to na svojvôli starostu. Ani hlavné mesto nemalo námietky.“
Drozd nechcel komentovať postup investora, ktorý sa sochára ani nespýtal, či o dielo nemá záujem, „Prvýkrát počujem, že tam socha bola.“
Krajcer: mali povedať
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) odkázal, že firma mala umelca o svojom zámere informovať. „Je to minimálne otázka slušnosti a etiky.“
Poslanec z klubu Most-Híd Peter Zajac (OKS) chce pripraviť novelu stavebného zákona, aby sa podobným demoláciám predišlo. „Nie je možné, aby takéto praktiky pokračovali.“
Jankovičovi od pádu komunizmu v Bratislave developeri zničili tri diela – v budove bývalého Lignoprojektu, v kaviarni Slávia a v zdravotnom stredisku pri Zrkadlovom háji v Petržalke. V hlavnom meste mu ostali len betónové steny na fasáde budovy výpočtového strediska dopravy.
BRATISLAVA. Umelecké diela v minulosti podliehali prísnejšej kontrole. Ak ich chcel investor zničiť, musel získať súhlas autora.
„Nemohli len tak prísť a začať demolovať,“ hovorí člen a bývalý šéf autorskej spoločnosti LITA Stanislav Bubán. Developerom rozviazala ruky novela autorského zákona.
Možné je to vďaka tomu, že parlament pred štyrmi rokmi schválil, že autor diela nemôže do zámeru investora zasiahnuť. O búraní nemusí byť ani informovaný.
„Zámerom úpravy zákona pritom bolo, aby obyčajní užívatelia diel mohli napríklad prepísať CD s hudbou alebo roztrhať knihu,“ spomína Bubán. LITA zatiaľ neplánuje iniciovať, aby Národná rada upravila zákon do pôvodnej podoby.
Pôvodný zákon chránil autora pred zničením diela, hovorí predseda Slovenskej výtvarnej únie PAVOL KRÁĽ.
Čo hovoríte na to, že sochárovi Jozefovi Jankovičovi zbúrali sochu a nik ho na to neupozornil?
„Je to veľká škoda, Jozef Jankovič je významný a medzinárodne uznávaný sochár, ktorý nebol poplatný v starom ani v novom režime. Nie je to prvá jeho zničená socha, v Bratislave už nezostalo z jeho diela nič. Sochu zrejme zničili ľudia, ktorí ani netušili, čo búrajú. Takýmto laxným prístupom, ako by išlo len o kus betónu, strácame všetci.“
Bude Slovenská výtvarná únia protestovať?
„Máme výhrady, ktoré sformulujeme do oficiálneho protestu. Musíme upozorňovať na ničenie kultúrnych hodnôt.“
Sú autori umeleckých diel dostatočne chránení?
„Vidíme nedostatky v autorskom zákone. Keď na Námestí hraničiarov v Petržalke podnikateľ prekryl mozaiku sadrokartónom, problém som konzultoval s právnikom, ale brániť sa nedalo. Platné právne normy to neumožňujú.“
Ako by sa mal zákon upraviť?
„V pôvodnom autorskom zákone bolo, že umelecké dielo môžete vlastniť a užívať, ale nie zničiť. O osude diela teraz rozhoduje ten, kto má väčšiu peňaženku a to by sa malo zmeniť. Čudovali sme sa, keď v Afganistane ničili Budhove sochy, ale my robíme neraz presne to isté.“
