Ochranári tvrdia, že vypustiť sokoly v meste môže byť pre ne nebezpečné.
BRATISLAVA. Od rána do noci na strechách a balkónoch výškových budov internátov v bratislavskej Mlynskej doline hrkútajú kŕdle holubov, špinia balkóny perím aj trusom. Nevyhnali ich ani amatérsky vyrobené strašiaky poletujúce zo študentských okien.
Najväčšie slovenské internáty napokon nasadili tri sokoly sťahovavé, ktoré sú pre holuby prirodzenými predátormi.
„Populáciu holubov upravili, projekt považujeme za úspešný," povedal hovorca internátov Peter Šagát.
Sokoly pred dvoma rokmi cez leto vypustil na internátoch pracovník Slovenského klubu sokoliarov. Ide o súčasť projektu klubu Sokol, ktorý podporuje vypúšťanie mláďat odchovaných v zajatí do prírody na podporu ich divej populácie. Riaditeľ internátov vraj zaplatil službu vypúšťania sokolov z vlastného.
Lov aj strašenie
„Ide o najbiologickejší a najneškodnejší spôsob, ako sa zbaviť holubov. Vtáky prirodzene rešpektujú dravca a vyhýbajú sa mu," hovorí prezident Slovenského klubu sokoliarov Anton Moravčík.
Internáty sa podľa neho na projekte zúčastnili ako prvé na Slovensku. „O umelé vysadenie sokolov sme sa pokúšali už v roku 1988 na Bratislavskom hrade, byrokracia nám to však zmarila," vraví.
Moravčík zároveň dodáva, že projekt sa spustil o pár rokov v Prahe a celý svet sledoval hniezdiace sokoly cez internet, Pražania cez veľkoplošné obrazovky aj na námestí.
Ochranári zo združenia Ochrana dravcov na Slovensku tejto metóde neveria.
Ochranári sú proti
„Sokoliarske dravce musia byť vycvičené, aby ostali na mieste vypustenia a nepresunuli sa na otvorené plochy, kam ich ženie ich prirodzený inštinkt. Môžu sa aj zraniť nárazom do prekážok, lovia v neprirodzenom prostredí," povedala za združenie Lucia Deutschová.
Moravčík však oponuje, že sokoly nie je potrebné špeciálne cvičiť. „Inštinkty je len potrebné nasmerovať správnym smerom," dodáva.
Prísne požiadavky
Ochranári upozorňujú, že s dravcami nemôže obchodovať hocikto, prísne podmienky musí spĺňať aj objednávateľ. Predajca musí mať výnimku od Výkonného orgánu CITES v krajine pôvodu exempláru, u nás je to ministerstvo životného prostredia.
„Mláďatá sme legálne kúpili z overeného chovu, boli nezameniteľne označené, mali potvrdenie o pôvode, certifikát CITES a boli zapísané do druhovej karty, dostali sme povolenie aj od ministerstva," povedal Martin Kozák, sprostredkovateľ predaja.
O dravce sa môže starať iba odborník. „Všetku činnosť s dravcami som vykonával ja, vyškolili sme však aj jedného pracovníka z internátov," dodáva Kozák.
Dravce z toho istého odchovu ako slovenskí sokoliari vypúšťala aj česká štátna ochrana prírody.
Prileteli aj menšie dravce
Vyrušovať vtáky pri hniezdení zakazuje zákon. Holuby sú výnimkou, nie sú chránené.
BRATISLAVA. Sokoly v Mlynskej doline patria medzi chránené vtáctvo. Chránené zákonom sú na Slovensku všetky vtáky, ktoré boli na našom území pôvodne.
Napríklad holub domáci, ktorý sa tu udomácnil, chránený nie je. Zákon zakazuje rušiť vtáky najmä pri hniezdení. Na internátoch sa to však skôr ako sokolov týka menších druhov.
„Sokoly nehniezdia v blízkosti izieb a na balkónoch,“ hovorí prezident sokoliarskeho klubu Anton Moravčík.
Na balkónoch a rôznych výklenkoch sa však uhniezdil sokol myšiar. Ten však neloví holuby, živí sa menšími zvieratami, ako napríklad jaštericami či hmyzom.
„Ak študenti spozorujú dravca, sú povinní upovedomiť o tom vedenie, ktoré potom kontaktuje príslušné organizácie,“ povedal hovorca internátov Peter Šagát.
Dravcom sa práve začalo obdobie párenia, potrvá do konca apríla.
Daša Račková
Sokol myšiar sa zahniezdil na internáte sám. Holuby vyplašili (dolu).
FOTO – ZUZANA KLIMOVÁ , SITA
