Keď Petržalka bola ako dedina

Petržalská knižnica už vyzbierala vyše 700 starých fotografií miest, kde dnes stoja paneláky.

PETRŽALKA. „Bola to prímestská dedina so všetkým, čo patrí mestu aj vidieku. Priamy pohľad na Hrad a  hromadná doprava nám pripomínali, že sme mesto. Domy, tiché ulice a dvory, susedia na bicykloch a hlasné zvony kostola jasne vykresľovali dedinu," spomína Bratislavčanka Eva Mituchová.

„Smolu máme v tom, že takmer každý má šancu vrátiť sa na miesto svojho detstva. My nie. Všetko nám pripomenie iba pár fotografií, pár domov, ktoré nezbúrali a rozprávanie príbuzných a bývalých susedov."

Reč je o Petržalke, ktorej názov je dnes na Slovensku synonymom sídliska. Obyvateľov, ktorí si však pamätajú aj starú Petržalku, je dosť. Sídlisko sa tam začalo stavať 2. apríla 1973.

Mám rád nábrežie

Miestna knižnica Petržalka dva roky zbierala príbehy a fotografie práve tých, ktorí sa na starú Petržalku pamätajú. „Zbierali sme petržalské príbehy, výpovede ľudí, osobné spomienky," hovorí riaditeľ knižnice Ernest Huska.

Snímok vyzbierali vyše 700, potom sa triedili. Na nich vidno staré domy, dvory a ulice s dnešnými názvami. Na webstránke knižnice je vyše 500. „Máme aj desiatky strán textov, v niektorých prípadoch sú to len pocity typu Mám rád nábrežie a kolotoče, lebo som sa tu pred 40 rokmi zoznámil s  manželkou," hovorí Huska. Zo spomienok, pocitov a fotografií bude kniha.

Spomienky z fotografie

Staropetržalčania sa podľa riaditeľa nezháňajú ťažko. „Využívam hlavne dobre informovaných dôchodcov, tí mi dávajú kontakty napríklad na ľudí, ktorí odmalička bývajú v Ovsišti. No Staropetržalčania sú aj ľudia v strednom veku." Knižnica má záujem aj o ďalšie artefakty, najmä fotky. „V rodinných archívoch ich môžu byť ešte tisícky. Stačí nám ich na krátky čas aspoň zapožičať," povedal riaditeľ.

Na starú Petržalku sa zachovalo málo pamiatok, jedna z nich je secesný tehlový dom na Kopčianskej 6.

FOTO - ARCHÍV MIESTNEJ KNIŽNICE PETRŽALKA