BRATISLAVA. Mestské časti Bratislavy sa dohadujú, ako by mohla vyzerať obnova Propelera, legendárnej lode, ktorá by podobne ako jej predchodca, premávala z ľavého na pravý breh Dunaja.
Na Propeler dodnes nostalgicky spomínajú niektorí Bratislavčania, previezť sa ním na druhý breh patrilo k tradičnej nedeľnej rodinnej vychádzke na nábrežie. Neskôr bol populárny aj medzi turistami.
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) je pripravený rokovať o možnostiach obnovenia premávky propelera medzi mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka s petržalským starostom Vladimírom Bajanom (nezávislý) a staromestskou starostkou Tatianou Rosovou (SDKÚ-DS).
Pre turistov
"Mestská časť je za obnovenie činnosti propelera. Sad Janka Kráľa vnímame ako rozšírenie možnosti pre obyvateľov Starého Mesta a zvýšilo by to aj atraktivitu Starého Mesta pre turistov," reagoval pre TASR staromestský hovorca Tomáš Halán.
Dodal, že starostka rokovala o tejto možnosti s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom Frešom (SDKÚ-DS) a víta iniciatívu primátora Ftáčnika.
FOTO - ARCHÍV ROMANA DELIKÁTA
Parníček
Propeler nepremáva od roku 2003, bol stratový. Pôvodný parníček Devín z 19. storočia, ktorý premával ešte v 60. rokoch, stále existuje, no je dlhodobo odstavený.
Zatiaľ posledné obnovenie propelera bolo koncom 90. rokov, na prevádzku prispievalo aj Staré Mesto, aj petržalská samospráva. Propeler už svoju bývalú popularitu nedosiahol.
Loď Kamzík, ktorá slúžila na prepravu z jedného brehu na druhý, odpočíva v Zimnom prístave. „Nemá platné lodné doklady," hovorí riaditeľ osobnej dopravy Slovenskej plavby a prístavov Marek Považan.
Náklady na opravu by presiahli sto tisíc eur. Opraviť by bolo treba najmä ovládanie kormidla a musela by prejsť technickou kontrolou. Kamzík začal premávať v roku 1978, typovo je to katamarán. Pôvodný propeler, ktorý tu začal premávať ako prvý, bol parníček.
Kotví dlhodobo
Parníček, ktorý sa pôvodne volal Devín, niekoľkokrát zmenil majiteľa, dnes je v súkromných rukách, dlhodobo kotví v lodenici vo Vlčom hrdle. Prepravu z jedného brehu na druhý začal majiteľ továrne Gumon Henrich Hörnes v roku 1891.
Loď vyradili z prevádzky po 57 rokoch, keď sa skončila jej životnosť. Odvtedy horela, rekonštruovali ju a istý čas slúžila aj Telovýchovnej jednote Slávia Šamorín ako vodácky klub v Hrušovskej zátoke.
Posledná spomienka na obnovu propelera bol pred dvoma rokmi, magistrát počas majálesu prenajal loď, ktorá Bratislavčanov za symbolických 20 korún previezla na druhý breh Dunaja. Akcia však trvala len jeden deň.
Autor: dot