Devín, mestská časť Bratislavy, je v nútenej správe, zlúčenie odmieta

Devín potrebuje vymazať dlh, podľa starostky ho nemajú šancu splatiť.

BRATISLAVA. Finančné ťažkosti Devína, ktorý je počtom obyvateľov najmenšou mestskou časťou Bratislavy, sa samospráve nedarí skrotiť.

Devín je v nútenej správe od roku 2005, spôsobil ho nevhodný podnikateľský projekt pri založení miestnej akciovky Devín Holding. Spoločnosť si vzala niekoľko úverov a ďalšie úvery na zaplatenie úrokov. Úvery nesplácala včas a stúpajúce úroky zadlžili Devín do neúnosnej miery.

Dlhy a príjmy

Dlh Devína predstavuje asi 5,4 milióna eur, to je istina a neodpustiteľné príslušenstvo.

Peniaze dlhujú napríklad Doprastavu, dvom ministerstvám a dvom osobám. Ďalšia časť dlhuje je 10,6 milióna eur, jej oprávnenosť Devín spochybňuje a podal určovaciu žalobu. „Vyčlenili sme v rozpočte ročne sedemtisíc eur na oddlženie, takto sa to splatiť nedá," hovorí starostka Ľubica Kolková (SDKÚ, SaS, KDH, OKS). Devín ročne hospodári so 497-tisícami eur.

V minulosti sa objavil nápad zlúčiť Devín s inou mestskou časťou, čím by vlastne zanikol. Tento týždeň o úvahe znova písala Tasr. Kolková to neschvaľuje. „Neviem, ako taký bláznivý nápad vznikol, ktosi to dal aj na papier, ale je to hlúposť. Efekt by mal byť ten, že Devín, a tým aj jeho dlh, zanikne. Ale ktorá mestská časť by si vzala na krk taký kameň? Na Slovensku je viacero obcí v nútenej správe. Budeme aj tieto postupne vymazávať z mapy?"

Legislatíva

Vymazanie dlhu sa vraj dá dosiahnuť zmenou legislatívy. „Pri fyzických osobách to ide - päť rokov fungujú v zvláštnom režime a potom sa skonštatuje, že dotyčný nie je schopný zvyšok splatiť a ide do konkurzu, to by mohol byť model," hovorí Kolková.

Mesto ani štát podľa nej dlh Devína nevyrovná, nie sú totiž jediní s dlhom. Špeciálny režim spôsobuje Devínu komplikácie: nesmú napríklad ani investovať, opravujú výlučne havarijné stavy na zverejnom majetku.

Lamač sa chcel odtrhnúť

Otázka počtu mestských častí a teda pričleňovania k mestu či naopak odtŕhania sa od neho, alebo spájania mestských častí, sa v meste opakuje dlhšie. Vždy však súvisí s financiami. V minulosti zvažoval Lamač že sa odtrhne od mesta, príčinou bolo delenie výnosu z daní. V Lamači sa totiž začína veľká výstavba a ak by mestská časť bola samostatná, celý výnos by šiel jej. Dnes ide mestu, a to ho rozdelí 17 mestským častiam.

Odčleniť sa v 90. rokoch pokúšala aj Devínska Nová Ves, naopak, pričleniť k mestu sa v roku 1996 chcela blízka Marianka. Pre obec by to znamenalo napríklad pravidelnú MHD či lepšiu kanalizáciu.

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR