STARÉ MESTO. Je štátny sviatok, navyše sobota, no na miestnom úrade Starého Mesta sa pracuje. Doručili tam žiadosť o pridelenie obecného bytu. V pondelok sa už podpisuje nájomná zmluva, ktorú však žiadateľ Peter N. podpísal už 17. augusta, teda ešte predtým, ako žiadosť podal.
Peter N. dostal veľký trojizbový byt na Leškovej ulici. Dôvod, prečo o byt žiadal, je, že sa chce osamostatniť. Do roka však byt kúpil a predal firme, v ktorej figuruje kolega miestneho poslanca Vladimíra Pišteka (Občiansky klub). Ten bol v komisii, ktorá o prideľovaní bytov rozhodovala.
Vyplýva to z dokumentov, ktoré má redakcia k dispozícii. Obvinenia zverejnil Kristián Straka z občianskeho združenia Právo na bývanie pred miestnymi poslancami.
Pozrite si zoznam, aké byty sa prideľovali.
Za zlomok ceny
Podozrivých prípadov je veľa. „Vybral som len tie najhoršie. Všetky sú na úradnom papieri, podpísané starostom Andrejom Petrekom," povedal Straka.
Bytov, ktoré sa neskôr po odkúpení žiadateľov predali, je podľa Straku niekoľko. Najokatejší je práve prípad Leškova. Byt s rozlohou skoro 240 metrov štvorcových, aj keď v neobývateľnom stave, kúpil žiadateľ za asi 3000 eur s tým, že doň investuje šesťtisíc. Tieto sumy podľa Starého Mesta stanovuje zákon.
Kristián Straka.FOTO - AUTORKA
Ani nie do roka od podpisu nájomnej zmluvy sa byt podľa dokumentov stal majetkom súkromnej firmy.
Podľa makléra Jána Železníka môže stáť na trhu meter štvorcový takéhoto bytu bytu 1160 až 1320 eur. Byt na Leškovej by sa teda mohol predávať minimálne za 277-tisíc eur.
Straka je aktivistom za práva nájomníkov v reštituovaných domoch v Starom Meste. Podozrivé prideľovanie bytov objavil, keď si pýtal od samosprávy informácie o voľných bytoch. „Dostal som 412-stranový dokument a jedno CD. Snažil som sa to nejako zoradiť, začal som to študovať, ako bežný občan však na katastri veľa nezistím," povedal.
Dodal, že dôvod, prečo si informácie vyžiadal, nie je náhodný, nepovedal však aký.
Pištek: Je to demagógia
Poslanec Pištek hovorí, že obvinenia sú demagógiou v kampani Straku, ktorý chce kandidovať v komunálnych voľbách. „Keď niekto dostane byt a predá ho, aby si kúpil väčší, nevidím na tom nič zlé. Podľa mojich informácií sa z asi 40 pridelených bytov predalo ďalej asi len 12 až 15," povedal.
Konflikt záujmov Pištek vylučuje. „Vlastním desiatky firiem, takže môžem byť prepojený na desaťtisíce ľudí."
Straka potvrdil kandidatúru na poslanca ako nezávislý s tým, že kauza podľa neho s politikou nemá nič spoločné.
Starosta Andrej Petrek, ktorý sa opätovne chystá kandidovať ako nezávislý, hovorí, že všetky pridelené byty dajú prešetriť kontrolórke. Ako dnes oznámil, Pišteka sťahuje z komisie.
Čo urobí samospráva
Pavel Nechala, právnik Transparency International hovorí, že Slovensko sa z podobných káuz neučí.
„Teraz je dôležité, ako sa k tomu postaví samospráva. Káuz je hojne, aj v samotnom Starom Meste bolo toho viac, ale že by sa kontrola zlepšovala, sa nedá povedať," tvrdí Nechala.
Podobné problémy mali podľa neho viaceré samosprávy, no len máloktoré zaviedli účinnejšie protiopatrenia. V Bratislave sa to vraj podarilo Novému Mestu, kde prideľujú byty na základe žrebu, to isté robí aj mesto Martin.
Škandál s prideľovaním bytov má podľa neho viacero rovín, od etickej až po trestnoprávnu. Nechala hovorí, že by orgány činné v trestnom konaní na základe toho, čo sa vie, mohli začať konať.
Organizácia dnes zverejnila zoznam, ako by kandidáti v komunálnych voľbách mali postupovať, aby vedeli zaručiť väčšiu transparentnosť rozhodovania.
Petrek: Je to hnusný zákon
Starosta Andrej Petrek (bez PP, kandidoval za SDKÚ, OKS, DÚ, SZ, DSS) vysvetľuje škandál s bytmi (na snímke SME).
FOTO - ARCHÍV SME
Čo hovoríte na obvinenia Kristiána Straku?
"Niektoré sú podľa mňa irelevantné. Som si istý, že ani jedna žiadosť nebola zaevidovaná v deň pracovného pokoja alebo v štátny sviatok."
Takú informáciu mu ale poskytol úrad.
"Bol som s vedúcou oddelenia evidencie majetku, ktorá pánovi Strakovi odpisovala, nesedia tam dátumy. Došlo k chybe úradníka, zle prečítali pečiatku, ktorá nebola dobre čitateľná. Nebolo to 29.8., ale 29.6. Systém to nepustí, tam keď je niečo zaevidované, nedá sa to meniť a v systéme je to takto. Komisia vznikla pred tým, ako sa začali prideľovať prvé byty. Je pravda, že od začiatku volebného obdobia som sa dva roky bránil prideľovať tie byty podľa mestského nariadenia, nezdá sa mi to dosť transparentné. Chcel som to prideľovať dražbou alebo žrebom."
Takže mesto žiadalo po Starom meste, aby to robilo takto?
"Áno, pán primátor mi povedal, že v prípade, že to budem dražiť, ten prevod bude musieť podpísať ako vlastník aj mesto, nedá mi súhlas. Argumentoval tým, že keby sme to dražili, môžu sa dražby zúčastniť všelijakí kvázipodnikatelia a mafiáni a budú nakupovať byty v Starom Meste."
V Novom Meste ale už žrebovali.
"Na to som práve poukazoval, on hovoril, že to robia bez jeho súhlasu a prevody sú neplatné. Keď magistrát išiel dražiť byty v paláci Motešických, potešil som sa, že sa to teda už môže a na to som dostal odpoveď, že nie, to je výnimočná situácia. Takže po dvoch rokoch, keď sa mi množili sťažnosti, že sú neobývané byty, z ktorých vyliezajú šváby, lebo boli dlho neobsadené, tak som pristúpil k tomu, že budem to prideľovať podľa podmienok mesta. Vytvoril som komisiu a jediné, čo ma zaujímalo, je, či ten žiadateľ, ktorého mi odporučia, je v súlade s nariadením. To boli všetko byty neobývateľné. Tak som chcel, aby nám aspoň tí, ktorí ich nadobudnú, aby vrátili tie peniaze, ktoré nevymôžeme od dlžníkov. Vrátili sa nám aspoň dva milióny korún. Ale nemohol som mať ani žiadne sociálne kritériá, lebo to boli všetko byty - diery, do ktorých bolo treba vložiť veľké prostriedky."
Problém je, že byt bol zrejme pridelený osobe, napojenej na poslanca.
"Nie jeden, ale dva, pokiaľ viem. Preverujeme to ďalej. Ten, ktorému som to pridelil a ten, ktorý to potom odkúpil, to predal človeku, ktorý je vo firme pána Pišteka."
Prečo sa prideľovali byty ľuďom, ktorí ako dôvod žiadosti uvádzali, že sa chcú osamostatniť, ale vzápätí byty predali?
"Akonáhle je to vo vlastníctve niekoho, nemôžeme zabrániť ďalšiemu predaju."
A nemôžete ho predtým zaviazať, aby to hneď nepredal, aby sa s bytmi takto nekšeftovalo?
"Aby to napríklad 10 rokov nescudzil? Pokiaľ viem, podľa zákona sa predávali byty za nejakú nižšiu sumu a vlastník to päť rokov potom nemohol predať. Ak to chcel predať skôr, musel doplatiť ten rozdiel medzi zľavnenou cenou. Tento zákon je nešťastný a ja tvrdím, že protiústavný, ale platí. Takže veľa bytov sa predávalo v centre za pár tisíc korún. To je zlý zákon."
Dôvod osamostatniť sa je v poriadku?
"Akýkoľvek dôvod je v poriadku. Tak sa to bežne robí."
A že to predal?
"To nie je v poriadku. Možno sa osamostatnil, ale v nejakom dome na Záhorí, za tie peniaze z predaja bytu. Ten rozdiel je obrovský."
Za koľko dostal byt na Leškovej Peter N.?
"Za symbolickú cenu 3886,21 eur. Ak to predával, určite to predal za trhovú cenu. Takúto cenu ale stanovuje zákon. To je hnusný zákon, ktorý veľmi ublížil samospráve. Nájomca musí investovať trojročné nájomné do toho priestoru, aby sa mu nájomná zmluva z doby určitej zmenila na dobu neurčitú. Alebo sa mu tu automaticky po roku zmení. A potom môže požiadať od odkúpenie bytu. My potom musíme do dvoch rokov byt odpredať a nemáme dôvod si takýto byt držať. Môj problém je, že to v konečnom dôsledku dostal človek blízky pánovi poslancovi, ktorý bol v komisii."
Čo sa s tým bude robiť?
"Požiadal som našu kontrolórku, aby preverila prideľovanie bytov, ona ale nemá dosah na to, komu sa to potom predá. Poradím sa s právnikom, či môžem sám požiadať prokuratúru o preverenie celého procesu prideľovania. Dnes sťahujem Pišteka z tejto komisie. Nemám ale dôkazy, či to bolo takto od začiatku."
A to môže kontrolórka preveriť?
"Tá komisia začala fungovať až v 2008 roku, dovtedy som sa snažil o prideľovanie iným spôsobom. Čiže preverí prideľovania za posledné dva roky."
Koľko bytov sa pridelilo spolu vďaka komisii?
"36 za celé volebné obdobie."
Dorota Kráková
