TRNAVA / BUDMERICE. Pozostatky osady zo staršej doby bronzovej na pomedzí katastrov Budmeríc a Jablonca (okres Pezinok) skúmajú archeológovia už druhý mesiac. Dnes ich prekvapil nález zachovanej ľudskej kostry a dvoch stehenných kostí.
Kostra bola uložená v sídliskovej jame, pričom neďaleko od osady sa nachádza pohrebisko z rovnakého obdobia. V susednej obilnej jame sa našla vrstva spáleného obilia a v nej porozbíjané, ale aj celé nádoby. V rovnakej vrstve sa nachádzali aj dve stehenné kosti. Zrejme ide o pozostatky kanibalských rituálov.
Ľudská obeta alebo nezvyčajný pohreb
„Kosti preskúma antropológ, pričom zistí, ako títo ľudia zomreli," hovorí Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku, ktorý spolu s Pavlom Jelínkom zo Slovenského archeologického a historického inštitútu v Bratislave vedie archeologický výskum. „Výsledky budú zrejmé až o niekoľko mesiacov," dodáva.
Uloženie v sídliskovej jame a nezvyčajná poloha však podľa Vaváka vyvolávajú takmer jednoznačné podozrenie, že títo ľudia boli usmrtení v dôsledku kultovej činnosti. „Jedna zo stehenných kostí bola zlomená, pričom je zrejmé, že to spravil človek. Lebka kostry bola uložená v nezvyčajnej polohe." Podľa Jelínka, špecialistu na danú problematiku, je potrebné sústrediť sa na zachytenie všetkých detailov nálezovej situácie: „Zatiaľ nie je možné povedať, či ide o doklad ľudskej obety, alebo nezvyčajný pohreb."
Obetovali aj členov vlastnej osady
Skúmaná osada bola osídlená najmä v staršej a strednej dobe bronzovej (18. - 15. storočie pred naším letopočtom), kedy v oblasti juhozápadného Slovenska pôsobila takzvaná maďarovská kultúra (podľa obce Maďarovce). „V tejto kultúre už boli doložené kanibalské rituály," hovorí Vavák. Veľa sa však o nich zatiaľ nevie, jedným z cieľov aktuálneho výskumu je priniesť o tejto kultovej činnosti nové poznatky. „Maďarovské opevnené osady sa intenzívne skúmali v 50. - 60. rokoch. Aj na tejto lokalite sa našli podobné nálezy."
Odborná literatúra podľa informácií Jelínka dáva kanibalizmus v tomto období do súvisu s obetnými rituálmi. „Napríklad na uzmierenie bohov," komentuje Vavák. Je takmer isté, že obetovaní ľudia pochádzali z rovnakej osady - nemuselo ísť o nepriateľov. „V odbornej literatúre sa spomína, že zväčša sa pre tieto účely vyberali jedinci, ktorí sa odlišovali od ostatných."
Protivampírske praktiky, údery sekerou
Praktiky usmrcovania boli individuálne, napríklad na východe Slovenska sa v rámci pozostatkov otomanskej kultúry, ktorá je datovaná do toho istého obdobia ako maďarovská, našla lebka, ktorá niesla stopy po úderoch sekerou - pričom je jasné, že išlo o rituálny akt.
„Aj na pohrebiskách možno nájsť mnoho kostrových pozostatkov, ktoré neboli pietne uložené a nesú stopy po rituálnom pohrebe. Objavujú sa kostry zasypané kameňmi - to však súvisí skôr s protivampírskymi praktikami." uzatvára Vavák.
