Ázijskí nomádi boli aj umelcami

Okrem výtvorov dávnych kirgizských nomádov nafotil cestovateľ Pavel Lisý aj ich dnešných potomkov.

BRATISLAVA. Kočovní pastieri po stáročia tesali do kameňov pozdĺž ciest, ktorými hnali svoje stáda, kresby. Na svete je ich nespočetne veľa, dajú sa nájsť v púšťach, stepiach, polárnych tundrách či na horských hrebeňoch - všade tam, kde žili alebo kade putovali ľudia.

Za pamiatkami na dávnych kočovníkov strednej Ázie a k ich súčasníkom sa vybral český cestovateľ a fotograf Pavel Lisý. Jeho práce si možno pozrieť v Národnom múzeu na Vajanského nábreží.

Namáhavá púť

Na cestách po hornatom Kirgizsku sa Lisý dostal aj do údolia Saimaly-Taš. Namáhavá púť do výšky 300 metrov nad morom, kam nevedie žiadna cesta, a dostať sa tam dá len koňmo alebo po vlastných, podľa jeho slov stála za to.

Toto údolie v strede Kirgizska, krajiny, ktorú tvoria výbežky pohorí Západného Ťan-šanu  a severného Pamíru, je jedným z miest s najväčšou koncentráciou kresieb, ktoré počas stáročí vytesali do kameňov dávni nomádi.

Fotografie z galérie pod holým nebom putujú od začiatku roku po múzeách Európy. Teraz sú vystavené v Prírodovednom múzeu SNM na Vajanského nábreží. „Na výstave je vyše šesťdesiat fotografií, zväčšia veľkoformátových,“ povedala Markéta Plichtová zo SNM.

Zvieratá a plodnosť

Výber predstavuje zlomok výjavov z viac ako desaťtisíc husto pokreslených kameňov tvoriacich kamennú lavínu, ktorá akoby tiekla dolu do údolia.

„Najstaršie kresby sú z neolitu a začiatku doby bronzovej. Znázorňujú zvieratá a ľudí, často v spojení s náboženskými motívmi, napríklad s kultom slnka či plodnosti. Časté sú aj erotické scény,“ povedal autor fotografií. Obrazy odrážajúce život dávnych kočovníkov sú tu vyryté v čiernych bazaltoch pokrytých hnedou až oceľovomodrou patinou.

Súčasťou výstavy sú však aj výjavy zo života dnešných pastierov. Tak ako ich predkovia, aj oni dodnes prechádzajú krajinou a zanechávajú v nej svoje stopy.

Viac informácií o skalnom umení nomádov sa dá dozvedieť z infopanelov priamo na výstave.“ Čoskoro  bude v predaji aj katalóg autora fotografií Pavla Lisého,“ uzavrela Plichtová.

Výstavu Skalné umenie strednej Ázie - stopy nomádskeho života vo fotografii, ktorá odštartovala vo februári v Brne, možno vidieť až do septembra v Prírodovednom múzeu na Vajanského ulici.
Cena základného vstupného je 3,50 eura, cena zľavneného lístka je 2 eurá. Rodinná vstupenka do múzea je za 5 alebo 8 eur.
V cene vstupného je aj prehliadka expozícií múzea - Zázrak prírody – Biodiverzita zeme a Klenoty zeme, ako aj dočasných výstav Cesty slovenskej knihy: od Proglasu k postmoderne, Hračky našej Katky a Turci na Slovensku.
Múzeum je otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00 h. Posledný vstup do múzea je o 17.30.