Originálne priestory bývalej lekárne sú už roky prázdne. Nábytok, pre ktorý boli postavené, leží v depozite.
STARÉ MESTO. Bývalá lekáreň Salvátor na Panskej 35 už od polovice 90. rokov neslúži svojmu pôvodnému účelu.
Reštitúcie, privatizácia, zmeny vlastníckych vzťahov a politika spôsobili, že originálne priestory, ktoré dal vybudovať v roku 1904 Rudolf Adler pre nábytok jezuitskej historickej lekárne, sú v spoločnom vlastníctve mesta a súkromnej spoločnosti. Mobiliár lekárne je vo vlastníctve súkromnej osoby a už roky leží v depozite mimo Bratislavy.
Na to, aby sa nábytok lekárne mohol vrátiť tam, kam patrí a ožiť napríklad v podobe expozície mestského múzea, treba, podľa historika a mestského poslanca Štefana Holčíka, okrem peňazí, aj zmeniť zákon.
Zložité vzťahy
Návod ako znovu dostať nábytok späť do bývalej lekárne, je teoreticky jednoduchá. Mesto by mohlo odkúpiť druhú polovicu budovy a kúpiť mobiliár lekárne a znovu ju sprístupniť. Prakticky je tu viacero problémov.
Odkúpenie druhej polovice by bolo pre samosprávu nevýhodné. Naviac, ako zdôrazňuje Holčík, „ani budova, ani zariadenie lekárne ani lekáreň ako inštitúcia pred privatizáciou nikdy nepatrili mestu".
Pôvodný účel priestorov pripomína už len nápis Lekáreň u Salvátora. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Po viacerých zmenách vlastníckych vzťahov dedičského podielu na dome, polovicu nehnuteľnosti dnes vlastní firma Spektrum SK. Budovu vlastnia spoločne s mestom ako ideálni vlastníci.
Ak by firma bola ochotná svoj podiel predať, a mesto by našlo peniaze, vyvstal by ďalší problém. V budove sú aj byty. Tie by mesto, ktoré by sa stalo výhradným vlastníkom budovy, muselo predať nájomníkom, keby o odkúpenie požiadali. „Obývaných je deväť bytov, jeden je neobývaný," povedala hovorkyňa mesta Eva Chudinová.
Mesto malo možnosť druhú polovicu domu získať v roku 2007. Zastupiteľstvo však rozhodlo, že si predkupné právo na nehnuteľnosť neuplatní.
„Dedičia polovičky domu po pôvodnom vlastníkovi navrhli, že svoju polovicu mestu predajú. Nekúpili sme. Keby sme tak urobili, hneď na druhý deň ju musíme predať tým, ktorí tam bývajú," hovorí Holčík. „A tu by samospráva prerobila strašné peniaze, pretože sumu, za ktorú by byty mesto predalo, určuje podľa zákona štát," dodáva. Zákon zo začiatku 90. rokov, ktorý tento postup zaviedol, sa už prežil. „Brzdí samosprávu," konštatuje Holčík.
- Lekáreň bola súčasťou jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici.
- Po zrušení rehole sa dostala do svetských rúk a jej vybavenie neskôr vlastníci presťahovali na dnešnú Panskú ulicu.
- V roku 1904 ho Rudolf Adler presťahoval do susedného domu, ktorý dal postaviť a vytvoril v nej pre nábytok historickej lekárne originálny priestor.
- Lekáreň bola v 50. rokoch znárodnená. Ako lekáreň fungovala do polovice 90.rokov, kým nebola sprivatizovaná.
Peniaze neboli ani nie sú
Čo sa týka vybavenia lekárne, tu je problém len finančný. „Nábytok je kompletný. Mám ho ocenený na 20 miliónov (korún pozn.r.), to som vtedy chcel aj teraz," hovorí trenčiansky podnikateľ Jaroslav Závodský, vlastník vybavenia lekárne. Štát ho ale neodkúpil, hoci ho ministerstvu kultúry podľa vlastných slov ponúkal.
Nepochodil ani u mesta. „Toto mesto toľko peňazí nemalo, ani nemá," svorne potvrdzujú Holčík aj Chudinová. Holčík sa ako viceprimátor roky pokúšal nábytok pre mesto získať. „Za tie roky nikto nebol ochotný peniaze na lekáreň dať," dodáva. Momentálne má mesto iné priority. „Opravuje sa Stará radnica, nastala havária so Starým mostom," vysvetľuje.
Závodský mobiliár odkúpil v roku 1996 od majtieľky, ktorá ho získala od štátu v privatizácii. Z priestoru, kde pôvodne sídlil však nábytok musel odniesť. „Kresánek ma vyhodil z Bratislavy," hovorí o bývalom primátorovi Závodský. „Dali mi nájom tri milióny ročne," objasňuje. Nábytok odviezol do Trenčianskych Teplíc, kde je dodnes. „Mám ho v depozite".
O vzácnu národnú kultúrnu pamiatku podľa jeho slov prejavili záujem niektoré súkromné spoločnosti. Závodský je však presvedčený o tom, že by sa mal vrátiť na svoje miesto.
Vitríny s dózami, masívny pult podopieraný levmi - to všetko je preč. Zostala len mozaiková podlaha.
FOTO - VIERA KAMENICKÁ
Politika
V roku 1998 vtedajší primátor Peter Kresánek bez súhlasu zastupiteľstva prenajal nebytové priestory na Panskej 35 spoločnosti Spectrum Reality, za ktorou stál podnikateľ Dušan Kollár za 38-tisíc korún ročne, do roku 2008.
Firma po čase začala bez povolenia prerábať interiér na kaviareň a pamiatkari so stavebným úradom čiernu stavbu zastavili. Odvtedy sú priestory bývalej lekárne prázdne.
„Je to patová situácia," zhodujú sa Závodský i Holčík.
