Rozmáčaná pôda a silný vietor spôsobili v lesoparku kalamitu. Najviac postihnutá je východná oblasť nad Krasňanmi a Račou.
NOVÉ MESTO. Nedeľná a pondelková veterná smršť spolu s intenzívnym dažďom spôsobila v lesoparku kalamitu.
„Spadnutých stromov môže byť až okolo 10-tisíc," povedal Vladimír Kutka, riaditeľ Mestských lesov. Predstavuje to približne 1,5 percenta z celkovej zásoby dreva, padnuté stromy sú na 90 percent buky. Podľa Kutku tu zafungoval takzvaný domino efekt. „Keď padá jeden strom, padne na ďalšie dva, tie padajú a vyvalia ďalšie."
Podmáčaná pôda a silný vietor zapríčinili vyvrátenie asi 10-tisíc stromov v lesoparku.
FOTO - MNK
Takto vznikli rozsiahle vyváľané plochy. „Pôda bola rozmočená a stromy sú náchylné na to, že keď sa do nich oprie hoci aj slabší vietor, tak sa vyvracajú," povedal. Najviac postihnuté sú oblasti nad Krasňanmi a Račou a smerom na Biely kríž.
Cesta z Vypáleniska na Červený a Biely kríž.
FOTO - MNK
Stromy stále padajú
Pre rozmočenú pôdu stromy stále padajú. „Zákaz vstupu do lesa nie je, ale Mestské lesy neodporúčajú vychádzky po lese. Zem je stále podmočená, hrozí ďalšie vyvracanie stromov."
Kým pôda nepreschne, v lese stále hrozí nebezpečenstvo. V prípade silnejšieho vetra môžu oslabené stromy padnúť na ľudí.
FOTO - MNK
Kutka povedal, že všetky cesty, nielen hlavné, ale aj turistické trasy sú neprejazdné a nepriechodné, na mnohé miesta sa nedá dostať. „Teraz sprejazdňujeme hlavné trasy." Odstraňovanie následkov je podľa Kutku veľmi nebezpečné, nikomu sa zatiaľ nič nestalo. „Je to vážne. Pilčíci, ktorí pília stromy povedali, že pol metra od nich padol druhý strom."
Na mnohé miesta v lese sa pre nepriechodnosť cestičiek nedá dostať. Teraz sa sprejazdňujú hlavné trasy, turistické a cyklistické chodníky však budú podľa riaditeľa Mestských lesov ešte nejaký čas nepriechodné a nebezpečné. Výlety do lesa najbližšie dva týždne neodporúčajú.
FOTO - MNK
Drevo spracujú
Z kalamity vzniklo asi 16-tisíc kubíkov drevnej hmoty. „Je to toľko dreva, čo máme spracovať za rok," hovorí Kutka. Holiny, ktoré teraz vzniknú, budú musieť Mestské lesy umelo zalesňovať. „Drevo z popadaných stromov zužitkujeme, menej kvalitné sa predáva do celulózok, kvalitnejšie sortimenty pôjdu na spracovanie nábytku."
Vyvrátené stromy pri altánku z Rače smerom k Slivovi.
FOTO - MNK
Nemusia ťažiť
Ochrana prírody do odstraňovania kalamity nebude vstupovať, hoci v lesoparku platí druhý stupeň ochrany.
„Keď zasiahne takáto vyššia moc, treba drevnú hmotu spracovať, aby sa neznehodnotila," povedal Viliam Klescht, riaditeľ Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Podľa neho aj keď z pohľadu ochranára je lepšie, keď padnuté stromy zostanú ležať, nie je to okrem prírodných rezervácií vynútiteľné, účelné a hospodárne. „Drevo z vyvrátených stromov zároveň pomôže zachovať stojace stromy, ktoré by sa museli v rámci plánovanej ťažby vyrúbať," hovorí. Navyše lesopark Bratislavčania často navštevujú, cesty a chodníky treba uvoľniť.
Kalamitné drevo budú Mestské lesy spracúvať jeden rok. Rozsiahle vyváľané plochy, ktoré vzniknú, bude treba umelo zalesňovať.
FOTO - MNK
