VAJNORY. Petíciu s 1333 podpismi proti zmene územného plánu zóny Chorvátskeho Grobu odovzdal včera starosta Vajnôr Ján Mrva na Bratislavský samosprávny kraj.
Zmena by umožnila ďalšiu výstavbu v lokalite Čierna Voda až Triblavina. Pôvodný plán hovoril o 43-tisícoch ľudí, po novom by však pribudlo ešte ďalších 30-tisíc ľudí, ktorí majú bývať v Chorvátskom Grobe. Na Čiernej Vode sa už stavia, Vajnorčania však požadujú, aby výstavbu pozastavili.
Petičníci žiadajú najskôr vybudovať dopravnú infraštruktúru, až potom stavať. Ľudia vo Vajnoroch aj tí, ktorí cestujú z Čiernej Vody, majú pre nevyriešenú dopravu už teraz veľmi sťažené podmienky. Vajnory ako okrajová časť Bratislavy sú nárazníkovou zónou, podľa starostu denne tadiaľ jazdí asi 22-tisíc áut. Petičníci tvrdia, že nie sú proti tomu, aby sa stavalo, najskôr však treba vyriešiť prístupové cesty.
„Ak by sa realizovala ďalšia výstavba, tak si neviem predstaviť tú katastrofu," povedal Mrva. Pod petíciu sa podľa neho podpísali nielen Vajnorčania, ale aj obyvatelia ostatných mestských častí a dotknutých okolitých obcí. Satelitné mestá vznikajú v posledných rokoch vo všetkých obciach blízko Bratislavy. Cesta z nich do mesta trvá v špičke aj viac ako hodinu.
Nechcú sídlisko
Cesty vo Vajnoroch sú preťažené aj za normálnych okolností. Pre Vajnory je podľa Mrvu nevyhnutné, aby sa vybudoval východný obchvat Vajnôr okolo družstva s napojením na diaľnicu a grobský obchvat z Grinavy okolo Slovenského a Chorvátskeho Grobu s pripojením na diaľnicu.
„Trváme na tom, že dokiaľ nebudú tieto stavby postavené, treba utlmiť územný rozvoj Chorvátskeho a Slovenského Grobu aj Bernolákova. Prvá stavba už má podľa Mrvu územné rozhodnutie.
Vajnorčania nesúhlasia ani s navrhovaným mestským charakterom výstavby. Chcú, aby si Vajnory zachovali vidiecky charakter. Zamietavé stanovisko k zmene územného plánu už vydal aj kraj. Župan Pavol Frešo povedal, že keď má existovať takáto výstavba, musí k nej byť vybudovaná príslušná infraštruktúra.
Aktívna župa
Aktívnu úlohu župy vidí v tom, aby podmienka vyriešenia infraštruktúry bola spoločnou víziou a bola na prvom mieste a nie naopak. „Budeme rokovať so starostami okolitých dotknutých obcí," povedal Frešo.
Dopravno-technických riešení je podľa neho niekoľko, o praktických riešeniach bude rokovať s predstaviteľmi samosprávy v danom území. Okrem samospráv by malo vedenie župy rokovať aj s investormi a hľadať spôsoby, ako infraštruktúru vybudovať. Podľa Freša sa v Bratislavskom kraji ťažko nájdu horšie príklady ako na Čiernej Vode. „Stačí sa tam ísť pozrieť, pochopíte to hneď."
