BRATISLAVA. Po niekoľkých štátnych orgánoch, viacerých ministroch, premiérovi, poslancoch parlamentu, súdoch či Európskom parlamente včera pribudol ďalší orgán, ktorý chce vstúpiť do kauzy pezinskej skládky.
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja včera schválili návrh Ondreja Dostála z OKS a zaviazali župana Pavla Freša (SDKÚ), aby kraj vstúpil do konania na ministerstve výstavby. To posudzuje zákonnosť územného rozhodnutia pre skládku.
Územné rozhodnutie pre skládku vydal ešte v roku 2007 krajský stavebný úrad, na čele ktorého stál nominant Smeru a vlastník pozemkov pod skládkou Ján Man mladší. Úrad z konania vylúčil mesto Pezinok aj obyvateľov a skládku odobril napriek jej zákazu v územnom pláne mesta. Úrady potom rozhodnutie utajili a Pezinčania sa k nemu dostali až po roku. Koncom roka 2008 sa mesto obrátilo na ministerstvo, aby posúdilo, či bol takýto postup v poriadku.
Ministerstvo doteraz nerozhodlo. Jeho hovorkyňa Linda Vaškovičová včera povedala, že o konaní nemá ministerstvo informácie a „nezúčastňuje sa na ňom žiadny zo zamestnancov“.
Štátny tajomník ministerstva Martin Glváč zo Smeru pritom ešte v novembri pred župnými voľbami hovoril, že konanie začne „v najbližších dňoch“.
S požiadavkou na jeho začatie vtedy prišiel kandidát Smeru a vtedajší župan Vladimír Bajan. Dnes Glváč vraví, že konanie sa stále nezačalo, lebo ministerstvo nemá všetky podklady. Niektoré im vraj neposkytlo mesto Pezinok. Primátor Oliver Solga to odmieta a tvrdí, že všetko poskytli už v roku 2008.
Poslanci župy včera zároveň ministerstvo vyzvali, aby začalo konať najneskôr do mája. Vtedy totiž uplynie trojročná lehota, v ktorej môže zákonnosť územného rozhodnutia posudzovať.
Právnička iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová reagovala, že keby malo ministerstvo skutočnú vôľu prešetriť zákonnosť povolenia skládky, „urobili by to hneď, ako v roku 2008 podnet dostali“.
Ak by ministerstvo územné rozhodnutie zrušilo, neznamenalo by to automatické zastavenie zavážania. Skládka už totiž medzitým získala aj stavebné povolenie, ktorého zákonnosť teraz posudzujú sudy. „Zrušenie územného rozhodnutia by však bolo ďalším silným argumentom,“ vraví Čaputová.