BRATISLAVA. Pozemky v odhadovanej hodnote 20 miliónov eur pod plánovanou multifunkčnou halou v bratislavskej Petržalke sa zatiaľ nevrátili pod kontrolu samosprávneho kraja. Novinárom to dnes povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ). Parcely v decembri získala do kontroverzného dlhodobého prenájmu za euro ročne spoločnosť Danube Arena, kde mala okrem kraja kmeňovú akciu aj britská spoločnosť Parnhams Limited.
Bývalá vicežupanka Monika Flašíková-Beňová (Smer), ktorá stojí na čele predstavenstva Danube Areny, vyhlásila, že zmluvu vypovedala. Frešo pripustil, že mu Flašíková-Beňová poslala o vypovedaní zmluvy sms správu.
Pozemky nekontrolujú
Podľa neho to však neznamená, že sa deväťhektárový pozemok vrátil pod župu. "Výpoveď sama o sebe podľa nášho predbežného názoru nerieši nič, lebo nevedeli sme sa dopátrať ani k výpovednej lehote," tvrdil Frešo, podľa ktorého zmluvu o prenájme stále analyzujú právnici.
Frešo novinárom povedal, že naďalej bude trvať na tom, aby sa zmluvy o prenájme, ako aj o akcionárskej štruktúre Danube Arény vrátili do stavu pred župnými voľbami.
Obe transakcie nové vedenie župy ostro kritizovalo. Danube Arena sa totiž k nájmu dostala až po prehre bývalého župana Vladimíra Bajana v novembrových regionálnych voľbách, nové vedenie však ešte nebolo v úrade. V Danube Arene navyše pred nástupom nového župana získala zastúpenie zahraničná spoločnosť.
Pochybné presuny
Pozemky v Petržalke najskôr spravovala spoločnosť 1. župná, ktorú si kraj založil a mal v nej sto percent akcií. Aj na čele predstavenstva 1. župnej stála Flašíková-Beňová, médiá jej preto prisudzovali zodpovednosť za prenájom.
Kraj pozemky pre halu kúpil v roku 2008 za 287 miliónov korún (9,53 milióna eur), v súčasnosti Frešo ich hodnotu odhaduje na 19,92 milióna eur. Parnhams Limited mal byť budúcim investorom novej haly a Flašíková-Beňová sa bránila tým, že potreboval mať "vzťah" k pozemku, na ktorom sa hala mala stavať. Hala podľa predstáv bývalého vedenia bude mať kapacitu 12.000 až 15.000 divákov a má slúžiť nielen na športové, ale aj kultúrne podujatia. Kraj sa ju tiež neúspešne snažil ponúknuť na budúcoročné majstrovstvá sveta v hokeji. Svetový šampionát sa má uskutočniť v Bratislave a Košiciach.
Iniciatíva na vstup súkromníka do Danube Areny vyšla od Parnhams Limited.
Tá sa vo svojom liste Bajanovi zo 7. decembra odvoláva na to, že by tým získala manažérsku kontrolu - keďže župe sprostredkovala dohodu s jedným z najväčších prevádzkovateľov športových arén na svete.
Bajan vstup súkromníka odobril 9. decembra, teda keď vedel, že z úradu odchádza. K podpísaniu prevodu kmeňovej akcie malo dôjsť 22. decembra, v posledný deň Bajanovho úradovania.
Náhrada škody?
Právnik Pavel Nechala z Transparency International povedal, že ak by sa teraz župa súdila a súd by prehrala, musela by súkromníkovi škodu nahradiť bez ohľadu na to, kto konkrétne ju spôsobil.
„Na Slovensku sa zodpovednosť zriedkakedy prenáša, väčšinou to ide potom z verejných peňazí," povedal. Ako však dodal, župa má právne možnosti, ako vyvodiť dôsledky v súvislosti s konaním bývalého vedenia - či už voči Bajanovi, alebo jeho zamestnancom.
Koľko zatiaľ hala stála župu
Župa medzitým zverejnila, že okrem asi 10 miliónov eur za pozemok pre halu už župu tento projekt stál aj ďalšie peniaze. Podľa starých faktúr na úrade pôvodne župná Danube Arena už zaplatila firme Parnhams Limited väčšinu z asi 400-tisíc eur (12 miliónov korún). Zrejme za poradenstvo.
Pred voľbami pritom vtedajšie vedenie župy hovorilo, že na halu sa nepoužijú žiadne verejné peniaze a Parnhams si uhradí poradenské služby, ktoré župe sprostredkoval, až z prevádzky samotnej haly.
Monika Flašíková-Beňová, ktorá bola vtedy predsedníčkou predstavenstva Danube Areny, to však popiera, tvrdí že Parnhams nedostal od firmy ani korunu. „Žiadna faktúra Danube Arene neprišla. Ani nikdy nebola vyplatená," povedala.
