BRATISLAVA. Agentúru SITA o tom dnes informoval splnomocnenec primátora Bratislavy pre dopravné systémy Tomáš Fabor.
Zároveň tak reagoval na otázku, či mesto nezvažuje pozastaviť projekt po nedávnej kritike zo strany občianskej iniciatívy Za ekologickú a efektívnu dopravu (ZEED). Iniciatíva je totiž presvedčená, že plánovaná električka je úplne zbytočná. Podľa nej projekt efektívne nerieši dopravu v hlavnom meste ani v samotnej mestskej časti.
Mesto by sa malo skôr sústrediť na spoluprácu so Železnicami SR a Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) na vybudovanie "skutočného" nosného dopravného systému na báze železničnej infraštruktúry a prepájania železničných koridorov v rámci projektu TEN-T 17. "Hlavné mesto spolupracuje so Železnicami SR a Bratislavským krajom na budovaní uceleného dopravného systému. Oba systémy - mestský aj železničný sa navzájom dopĺňajú, ale nenahrádzajú sa,“ argumentoval Fabor.
Zároveň podčiarkuje, že električka má zabezpečiť napojenie Petržalky na centrum mesta a ďalej prepojenie na západnú časť Bratislavy, pričom železnicami budovaná trať má zabezpečiť prepojenie Petržalky so severovýchodnou časťou mesta. "Dôkazom súladu mesta a železníc je aj zmena územného plánu v prospech železničného projektu aj na základe podpísaného spoločného memoranda,“ konštatoval.
Nosný dopravný systém je podľa Fabora definovaný ako rýchly, výkonný, ekologický, s najvhodnejším trasovaním variantov dopravy. Ostatné dopravné systémy ho dopĺňajú a všetky spolu tvoria systém verejnej dopravy. Niekde je NDS železnica, inde metro, električka alebo autobus. Trasa električky zo Šafárikovho námestia po Bosákovu (1. etapa), ďalej až po Janíkov dvor zabezpečí dopravu medzi Petržalkou a centrom mesta. Projekt využitia železničnej infraštruktúry (TEN T - 17, duálny systém Bosákova - Janíkov dvor a napojenie do tunela) zabezpečí prepojenie Petržalky so severovýchodnou časťou Bratislavy a napojenie do regiónu.
Názov "dočasný“ vznikol podľa Fabora v minulosti, v čase keď sa ani nechyrovalo o TEN T - 17 a mesto nemalo peniaze na výstavbu tunela popod Dunaj. "Povrchová trasa cez Starý most bola nazvaná "dočasná“. V minulosti štát nejavil ani najmenší záujem riešiť verejnú dopravu v hlavnom meste Bratislave. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba projekty sa dopĺňajú a vytvárajú nosný dopravný systém," vysvetlil.
Koridor nosného dopravného systému bol podľa neho už v urbanistických plánoch trasovaný pozdĺž Chorvátskeho ramena a pre jeho potrebu je stavebná uzávera 60 hektárov. Nikdy sa však neuvažovalo o koľajovom riešení na celom území, dvojkoľajná trať má maximálnu šírku 15 metrov, na zvyšku územia môže byť aj zeleň. Hlavné mesto chce chrániť neupravenú náletovú zeleň alebo po dobudovaní systému parkové úpravy, uviedol.
O projekte električky do Petržalky sa hovorí už niekoľko rokov. Termíny jeho spustenia sa však v minulosti niekoľkokrát zmenili. Podľa posledných informácií by mala začať električka premávať po opravenom Starom moste v roku 2011. Pôvodne sa hovorilo v tejto súvislosti už o roku 2010. Termín však oddialili úvahy o budúcnosti Starého mosta. Mesto najprv plánovalo most zrekonštruovať.
Pre havarijný stav mosta a v dôsledku finančnej krízy sa mesto nakoniec rozhodlo, že most zatiaľ "len" opraví. Práce by mali stáť okolo 20 mil. €, rekonštrukcia by si vyžiadala okolo 50 mil. €. Mesto sa však plánov na rekonštrukciu mosta nevzdalo, zatiaľ ale nemá dostatok peňazí. Okrem toho primátor Andrej Ďurkovský prisľúbil, že bude opäť vypísaná verejná architektonická súťaž pre budúcu podobu Starého mosta. Prvá súťaž bola pozastavená.
