STARÉ MESTO. Týždeň po tom, ako mohli Bratislavčania absolvovať poslednú jazdu električkou cez tunel, ho dnes mesto odovzdalo stavebným firmám.
Výmenou koľajníc sa začala rozsiahla rekonštrukcia vyše polstoročnej stavby. Tunel už prešiel viacerými zmenami a opravami, no bol v takom stave, že električky cezeň museli ísť rýchlosťou zníženou na 10 kilometrov za hodinu.
Priesaky a potrubia
Najväčší problém je v tuneli s vodou. Presakuje cez strop, a keďže cez tunel vedú elektrické vedenia, vodovodné potrubie, ale aj telefónne káble, môže to byť nebezpečné. „Postupne vybudujeme dve potrubia, ktoré sa uložia do podzemného kolektora z liatiny,“ povedal riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Daniel Gemeran.
Fotogaléria k rekonštrukcii
Jedno potrubie sa bude používať počas prestavby, po dokončení ostanú aj pre prípad poruchy obe. Vodárenskú bude stáť prekládka asi dva milióny eur.
Ostenie zo žuly v tuneli ostane, bude sa čistiť. Podľa dopravného podniku je kvalitné a nie je dôvod ho meniť. Stačiť by mala lepšia izolácia.
VIZUALIZÁCIA - TERRAPROJEKT
Opravia chodbu na Palisády
Najväčšou zmenou v tuneli bude stále osvetlenie a približne 20 kamier, ktoré ho budú monitorovať.
V rámci bezpečnosti sa obnoví aj úniková chodba na Palisády, ktorá vznikla za druhej svetovej vojny. Ústí približne pri Základnej škole na Škarniclovej, chodba, ku ktorej sa schádza po schodoch, je však už roky zatvorená. Pôvodne ju plánovali využívať aj ako protilietadlový kryt, keďže viedla do husto zastavanej oblasti mesta. V posledných rokoch tu prebývali bezdomovci.
Po rekonštrukcii by mali električky tunelom jazdiť 50-kilometrovou rýchlosťou, čo má prispieť k rýchlejšej doprave.
Pôvodne bol tunel cestný a boli tu aj chodníky pre chodcov. Na električkový sa zmenil v 80. rokoch, mesto dnes neráta s jeho prinavrátením chodcom. Zaujímavosťou je, že hoci sa tunel zdá byť priamy, prevýšenie medzi koncami tunela je 18 metrov.
Z histórie tunela
V roku 1929 bola vypísaná súťaž na železničné riešenie mesta.
Dva z návrhov obsahovali aj riešenie prostredníctvom tunela.
Jeden z návrhov bol ocenený, druhý bol odkúpený.
Výstavba sa začala na jeseň roku 1943, keď o nej rozhodlo predsedníctvo vlády.
S výstavbou súviselo aj zrušenie židovského cintorína pred vyústením tunela. Za dodnes neobjasnených okolností sa podarilo zachrániť jednu jeho časť, tzv. rabínsky okrsok s hrobmi najvýznamnejších učencov. Po zvýšení úrovne nábrežia sa ocitol pod zemou v krypte zastrešenej betónovou platňou.
Náklady na výstavbu tunela sa odhadovali na 43 miliónov slovenských korún.
Pri razení sa používali trhaviny (astralit) a pneumatické vŕtacie kladivá.
Pred koncom vojny sa v tuneli ukrývalo veľa ľudí
Autor: Dorota Kraková
