Jedenásťmetrové súsošie Márie Terézie zničili. Vystriedal ho Štefánik a lev. Neskôr sem osadili Štúra
STARÉ MESTO. Námestie Ľudovíta Štúra, pôvodne Korunovačné námestie, nemenilo len svoj názov, ale aj sochy, ktoré na ňom stáli.
Kedysi tadeto tiekla voda. Až do 18. storočia bola totiž na námestí zátoka, ostatok dunajského ramena.
Samotné námestie začalo vznikať v prvej polovici 18. storočia, keď zvyšok tohto ramena a zálivu zasypali.
Korunovácie pripomínal tunajší korunovačný kopec, ktorý v 16. storočí stál na dnešnej Mostovej ulici. Mária Terézia ho však v roku 1773 nechala rozobrať a okolo roku 1776 dala postaviť nový podľa projektu F. Hillebrandta. Ten sa používal pri slávnostných korunovačných ceremoniáloch. Kopček však preložením korunovácií do Budína stratil svoj pôvodný význam, a tak ho v roku 1870 rozobrali.
Kopček nemal zmysel
Novodobý kopček obnovilo Staré Mesto pri príležitosti vstupu do Európskej únie v máji 2004. Dnes je však pre výstavbu protipovodňovej ochrany poškodený. „Staré Mesto nebude trvať na jeho obnove,“ povedala Alena Kopřivová hovorkyňa mestskej časti. „Vzhľadom na to, že jeho myšlienka nikdy nebola dotiahnutá do konca.“
Nábrežie má byť podľa Kopřivovej miestom, kde sa majú stretávať ľudia, takto po kopčeku vraj tisícky obyvateľov šliapali, napríklad počas silvestrovských osláv.
Dominanty striedali
Na niekdajšom Königsbergerplatz alebo Krönungshugelplatz slávnostne odhalili súsošie bratislavského sochára Jána Fadrusza zobrazujúce cisárovnú. Písal sa vtedy rok 1897 a jedenásťmetrové súsošie Márie Terézie v dvojnásobnej životnej veľkosti tu stálo do roku 1921. V októbri v tomto roku bolo nešetrne zničené.
Strhli ho pomocou dvoch lán. Jeho časti skončili v Dunaji, materiál z niektorých použili pri tvorbe iných diel.
Dôvodom bolo politické napätie a snaha bývalého uhorského kráľa Karola o návrat.
O sedemnásť rokov neskôr postavili na námestí sochu Milana Rastislava Štefánika s pylónom, ktorý niesol leva držiaceho štít so štátnym znakom. Autorom diel bol popredný český sochár Bohumil Kafka. Pôvodný zámer počítal so štyrmi piliermi aj plastikami leva a šelma sa mala pozerať smerom na petržalskú stranu Dunaja, kde vtedy bola štátna hranica.
Traduje sa aj výrok Adolfa Hitlera, ktorý pri pohľade na Bratislavu povedal: „Tá mačka musí ísť preč.“ Lev preto zmizol už v júni 1940, Štefánik až neskôr, okolo roku 1954. V 70-tych rokoch bola však viac než sedemmetrová socha roztavená, nepáčila sa komunistickej ideológii.
Štefánik bol nahradený nekonfliktnou osobnosťou, súsoším Ľudovíta Štúra.
Pohľad na Loďkový most spred roku 1888. So stavbou pevného mosta sa začalo v apríli 1889. Vpravo vidno Lanfranconiho dom, dnes ministerstvo životného prostredia.
POHĽADNICA ZO ZBIERKY JURAJA HORVÁTHA
Pohľadnica z roku 1947. Sochu Milana Rastislava Štefánika postavili na námestí v roku 1938. Jej kópiu odhalili nedávno pred národným divadlom.
POHĽADNICA ZO ZBIERKY JURAJA HORVÁTHA
Pohľad na námestie bez sôch z roku 1962. Sochu Štefánika odstránili okolo roku 1954.
POHĽADNICA ZO ZBIERKY JURAJA HORVÁTHA
Pamiatkári navrhovali aj premiestnenie pomníka Ľudovíta Štúra. Na námestí by privítali kópiu pôvodného súsošia Márie Terézie.
FOTO SME – OLIVER FILAN
