BRATISLAVA. Na Martinskom cintoríne v Bratislave sa približne o 17:00 skončil pochod, ktorým si jeho účastníci pripomenuli 70. výročie vzniku Slovenskej republiky 1939 - 1945.
Na symbolickom hrobe prezidenta vtedajšieho štátu Jozefa Tisa rozprestreli transparent z nápisom "Za Boha život, za národ slobodu" a viacero slovenských zástav. Spomienku otvoril výkonný predseda Slovenskej ľudovej strany Jozef Sásik, ktorý v prejave velebil Tisa i prvý slovenský štát. Avizoval, že pripravuje publikáciu prejavov Tisa a Andreja Hlinku, ktoré predniesli v Národnom zhromaždení v Prahe.
Vyhlásil, že hlavnému rečníkovi, ktorým mal byť Marián Kotleba, policajti pri zásahu údajne zlomili ruku. Zároveň kritizoval súčasnú vládu za dnešný policajný zákrok. "Peter Colotka a Jozef Lenárt boli páni komunisti v porovnaní s dnešnými súdruhmi," vyhlásil. Prítomných vyzval, aby išli v prezidentských voľbách voliť a na hlasovacích lístkoch vyškrtli všetky mená, pretože kandidáti nespĺňajú národný, kresťanský a sociálny rozmer.
Pri symbolickom Tisovom hrobe vystúpil aj zástupca poľských nacionalistov Bartosz Bekier. Ten vyhlásil, že Poliaci a Slováci majú rovnakú vieru a krv a v Európe môžeme len ťažko nájsť bližšie národy. "Slováci, Poliaci a Česi sme si najbližšou rodinou," vyhlásil. Podľa neho by tieto tri národy mali vytvoriť stredoeurópsku konfederáciu, ktorá zastaví pochod bruselských boľševikov. Zároveň ospravedlňoval podiel Tisa na nemeckej agresii voči Poľsku. Podľa neho konal pod nátlakom.
S prejavom vystúpil aj vodca Slovenskej pospolitosti Ivan Sýkora. Ten vyzval, aby nacionalisti neoslavovali "naše osobnosti" v krčmách a prestali s bitkami na futbale. "Správny nacionalista si uctí pamiatku tým, že sa konečne prestane báť," zdôraznil.
Podľa policajného viceprezidenta Stanislava Jankoviča na pochod nacionalistov dnes dozeralo 350 policajtov. Tí predviedli osem osôb. Poprel informácie, že Kotleba bol pri zásahu zranený. Podľa Jankoviča polícia vznesie voči Kotlebovi obvinenie za propagáciu hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd.
Pri cintoríne bol potrebný aj zásah záchranárov. Tí museli sanitkou odviezť zástupcu Miestneho úradu v Ružinove, ktorý mal dohliadať na priebeh akcie, pre problémy s chrbticou.
Nacionalisti plánovali pochod z centra na Martinský cintorín
Asi tri stovky ľudí sa dnes popoludní zhromaždili pred Prezidentským palácom v Bratislave pri príležitosti 70. výročia založenia Slovenského štátu. Akcia, ktorá mala pokračovať pochodom ulicami mesta, prebiehala pod dohľadom polície najprv pokojne.
Ťažkoodenci zasahujú počas zhromaždenia.
Z námestia sa dav mal presunúť na Martinský cintorín k hrobu prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. Podľa organizátorov akcie bolo podujatie zamerané proti materializmu a kapitalizmu. Prišli ho podporiť aj niekdajší členovia občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, ktoré úrady vlani rozpustili pre extrémizmus.
Zhromaždenie sledovali desiatky policajtov, ktorí už od rána vo väčšom počte dohliadali na situáciu v centre mesta a jeho okolí.
Zhromaždenie museli rozohnať ťažkoodenci
Starosta MČ Bratislava-Staré mesto Andrej Petrek, ktorý bol osobne na Hodžovom námestí, po pozdrave účastníkov "Na stráž!" akciu rozpustil. "Pozdravili pozdravom, ktorým nemôžu zdraviť," povedal pre agentúru SITA Petrek a dodal, že keď na zhromaždení 17. novembra pre rovnaký dôvod akciu nerozpustili, tak za to boli následne kritizovaní, že pochybili.
Polícia odviedla Mariána Kotlebu
Policajti zasiahli aj proti bývalému vodcovi Slovenskej pospolitosti Mariánovi Kotlebovi. Na záver svojho prejavu povedal Kotleba: "vyskúšajme si demokraciu", a pozdravil prítomných: "Na stráž!". Následne ho policajti vyviedli spomedzi zúčastnených a zadržali, čo vyvolalo nevôľu účastníkov podujatia.
Potom, ako polícia odviezla Kotlebu z námestia, prišlo k zhromaždeným ďalšie policajné auto. Hlásením cez reproduktor z auta polícia prítomných vyzývala, aby sa rozišli, keďže bolo zhromaždenie rozpustené. Tí to však ignorovali a pokračovali v prejavoch.
Policajti zatýkajú Mariána Kotlebu.
Následne policajní ťažkoodenci a jazdná polícia vytlačila účastníkov z námestia na Panenskú ulicu, pričom musela v okolí zastaviť na chvíľu dopravu. "Keďže účastníci zhromaždenia nerešpektovali výzvu, policajti KR PZ v Bratislave vykonali zákrok na vytlačenie účastníkov z priestoru. Situáciu v meste naďalej monitorujeme. Niekoľko osôb bolo predvedených," uviedla Kurucová.
Podľa vodcu Slovenskej pospolitosti Sýkoru nebol dôvodom zadržania Kotlebu spomínaný pozdrav, ale skutočnosť, že Kotleba kritizoval súčasnú vládu. "Počas prejavu prišlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo zhromaždenie starostom MČ Staré Mesto zrušené," konštatovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ SR Bratislava Tatiana Kurucová.
Ťažkoodenci a policajti v autách sprevádzali dav smerom na Šancovu ulicu, odkiaľ účastníci prešli pešo až na Martinský cintorín, kde je symbolický hrob Jozefa Tisa. Počas pochodu skandovali heslá "Slobodu slova a prejavu!".
Odporcovia pochodu sa sťažujú na legislatívu
Približne 50 ľudí sa stretlo na bratislavskom Námestí SNP, aby tu vyjadrili svoj nesúhlas s organizáciou dnešného pochodu nacionalistov v hlavnom meste. "Cieľom tohto zhromaždenia bolo, aby sme povedali ľuďom, ktorí sa otvorene hlásia k fašizmu a neonacizmu, že tu nie sú vítaní," uviedol Robert Mihály z iniciatívy Bratislavčania povedzme nie neonacistom. Konštatoval, že realizáciu pochodu umožňujú chyby v legislatíve a vyzval vládu, aby s tým niečo urobila. "Nie je akceptovateľné, aby títo ľudia pochodovali mestom a mali zhromaždenie pred Prezidentským palácom, aby otvorene hlásali návrat k totalite a fašizmu," zhrnul.
Aktivista Eduard Chmelár reční počas protestnej akcie.
Akciu mestská časť Staré Mesto povolila do 13.00 h. Mihály však zúčastnených vyzval, aby sa po tomto čase prišli pozrieť na prírodný úkaz, ktorý bude z námestia viditeľný.
Zástupca mestskej časti vzápätí organizátorom oznámil, že vo svojom vystúpení zvolali ďalšie zhromaždenie, ktoré nie je ohlásené. Priblížil, že v takom prípade môže byť posudzované ako nezákonné. Mihály preto zhromaždenie rozpustil, opäť však spomenul možnosť vidieť prírodný úkaz. Na priebeh zhromaždenia dohliadali asi dve desiatky policajtov. Prítomný bol aj policajný prezident Ján Packa.
Policajt kontroluje mladého nacionalistu na Poštovej ulici.
Slovensko si dnes pripomína 70. výročie vyhlásenia slovenského štátu. V hlavnom meste sa pri tejto príležitosti uskutočňujú dve zhromaždenia. Jedno organizujú nacionalisti pod názvom Pochod za národ, odpoveďou naň bolo druhé zhromaždenie iniciatívy Bratislavčania povedzme nie neonacistom.
Proti extrémistom bojujú aj umeleckou inštaláciou
Štrnásty marec sa dá stráviť aj inak ako oslavou fašistického štátu. Pre TASR to konštatoval jeden z organizátorov kultúrneho protestu proti propagácii totality a fašizmu Juraj Kiss.
Akcia Dosť bolo ticha sa dnes v centre Bratislavy začala inštaláciou kameňov autora Ľuba Stacha. "Na výstave s názvom Návrat stratených sú vystavené kamene, na ktorých sú tváre obetí holokaustu, ktoré získal od rodín týchto obetí a preniesol na tieto kamene," vysvetlil Kiss. Výstava, ktorá tu je, reprezentuje na kameňoch privezených z miest koncentračných táborov mŕtve obete, ktoré pán Stacho zhromaždil," doplnil ďalší zo spoluorganizátorov, publicista Peter Getting.
"Stále som mal vnútornú potrebu vyrovnať sa s fenoménom holokaustu a tak som jazdil po Slovensku a zbieral kamene. Neskôr som navštevoval židovské rodiny a reprodukoval fotografie ich príbuzných," priblížil vznik výstavy jej autor Ľubo Stacho. Na kamene naniesol v tmavej komore citlivú fotografickú emulziu, na ktorú zväčšoval portréty ľudí, ktorí sa z koncentračných táborov nevrátili.
Nielen prostredníctvom výstavy, ale aj rôznych diskusií a večerného koncertu chcú organizátori Dosť bolo ticha protestovať proti fašizmu. "Chceme povedať, že tu bolo aj niečo iné, to, čo na námestiach medzi fašistami nikdy nezaznie," uviedol Getting. Ako dodal prostredníctvom tejto výstavy "sme využili priestor, ktorý nám dáva demokracia, ktorú nechceme pošliapať a ktorú si vážime".
Okrem výstavy pripravili organizátori aj dve diskusie - s historikmi Slovenskej akadémie vied a s členmi odboja, partizánmi a väzňami koncentračných táborov a tiež dva koncerty.
Tisovi prívrženci sa stretli už napoludnie
Skupina asi dvadsiatich ľudí si pri symbolickom hrobe prezidenta Slovenskej republiky 1939 -1945 Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave pripomenula 70. výročie vzniku tohto štátneho útvaru. Na hrob položili kvety, fotografie Andreja Hlinku a Tisa a slovenské zástavy.
Spomienku začali hymnickou piesňou a vtedajšou hymnou Hej Slováci,... a modlitbou za Tisa. Jeden z Tisových žiakov z Učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou predniesol oslavnú báseň a vyzdvihol Tisovu osobnosť. Spomenul si na to, ako Tiso neznášal titul prezident, žiaci ho mali oslovovať dekan alebo riaditeľ. Podľa neho bol Tiso prezieravý a múdry hospodár. Keď sa búrili baníci v Handlovej pre nedostatočnú výstroj, prikázal vraj, aby im poslali vagón tovaru zo zásob Hlinkovej gardy.
Predseda Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis kritizoval cirkev za to, že 20 rokov nestála pri ľuďoch, ktorí sa starali o Tisov hrob. Nitriansky biskupský úrad kritizoval, že ho nepozvali na uloženie pozostatkov Tisa do krypty v Nitre. Ďalší z rečníkov vyzval, aby 14. marec, teda deň vzniku SR z rokov 1939 - 1945 bol vyhlásený za štátny sviatok alebo pamätný deň.
Dianie na cintoríne monitorovala len jedna hliadka mestskej polície. Tá stála pri hlavnom vchode do cintorína.
Sociológ: Radikáli využívajú na manipuláciu mladých ich nevedomosť
Využívanie nevedomosti je zásadným nástrojom pravicových radikálov na získavanie mladých ľudí do svojich radov. Pre TASR to pri príležitosti výročia slovenského štátu, ktoré takéto skupiny obyvateľstva aktivizuje, uviedol sociológ Pavel Haulík s tým, že ide najmä o sociálne nezrelých ľudí disponujúcich len parciálnymi informáciami.
"Keďže ide o problém, ktorý je síce latentný, ale neprejavuje sa masovo, informácie tohto typu sú pomerne utajené," podotkol na margo manipulačných techník pravicových extrémistov. Podľa jeho slov sú spôsoby, ako tieto skupiny vznikajú a ako medzi sebou komunikujú, bežnej verejnosti takmer neznáme. "Človek, ktorý sa nesnaží nejakými inými cestami do toho preniknúť, tak nemá šancu sa to dozvedieť a ja to tiež neviem," konštatoval.
Domnieva sa, že mladí ľudia môžu byť ovplyvniteľní aj z dôvodu absencie inej zmysluplnej životnej náplne. "To je bežné v komunitách, ktoré sú postihnuté napríklad väčšou nezamestnanosťou. Táto vec by si ale zaslúžila detailnejšie skúmanie, ale obávam sa, že na Slovensku sa tomu veľká pozornosť nevenuje. Z hľadiska budúcnosti to však môže byť do istej miery riziko," upozornil Haulík.
Výrazná dominancia mladých medzi radikálmi aktivizujúcimi sa práve v dnešný deň má údajne aj historické korene. "Keďže od tých udalostí ide o veľký časový odstup, stredná a staršia generácia síce s nimi nie je priamo spojená, no má istú mieru informovanosti, ktorá mladým chýba," vysvetlil. Vôbec preberanie problematiky dejín 20. storočia na slovenských školách považuje za nedôsledné. "Práve mladí ľudia sú tak najskôr živnou pôdou pre myšlienky tohto typu," povedal.
Faktorom zohrávajúcim svoju úlohu je v tejto súvislosti aj využívanie času. "Radikalizmus tohto typu a názory s ním spojené môže zastávať len niekto, kto nemá iné vážnejšie starosti. Mladí postupne prídu do etapy, keď si budú musieť riešiť vlastné životné problémy," podčiarkol. Haulík na záver pripustil, že viacero starších ľudí môže v mnohých oblastiach zmýšľať podobne ako mladí pravicoví radikáli, ale nemusia z toho vytvárať závery a celkom určite s tým nespájajú konkrétne aktivity.
Historici: Vznik slovenského štátu bol nevyhnutný
Rozhodnutie o vzniku samostatného slovenského štátu bolo v roku 1938 jedinou racionálnou alternatívou. V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy sa na tom zhodli historici Ivan Kamenec zo Slovenskej akadémie vied a Martin Lacko z Ústavu pamäti národa.
Podľa Lacka je načase, aby sa existencia tzv. vojnového slovenského štátu prestala politicky zneužívať. „Boli sme svedkami zneužívania tejto otázky kontinuálne od roku 1945. Tragédiou Slovákov bolo, že vznik a existencia ich prvého národného štátu v dejinách sa spojila, bohužiaľ, s existenciou nacistickej nadvlády v Európe,“ uviedol Lacko. Okolnosti vzniku, ani tragédia Židov v slovenskom štáte nekompromitujú podľa Lacka samotnú ideu slovenskej štátnosti. „Likvidácia Židov tu nebola preto, že tu existoval samostatný slovenský štát, ale preto, že Hitler ovládol priestor strednej Európy,“ povedal. Podľa Lacka bol charakter štátu vecou politického režimu a vládnucej garnitúry. „Samotnú myšlienku slovenskej štátnosti to predsa nemôže žiadnym spôsobom nejako očierňovať,“ vyhlásil.
Kamenec poukázal na to, že antisemitizmus bol v spoločnosti prítomný aj pred vznikom štátu, až po ňom sa však stal súčasťou štátnej politiky. „Tým sa začala odvíjať tragédia, ktorá vyvrcholila vyvraždením dvoch tretín slovenských Židov,“ skonštatoval. Kamenec nevidí problém vo vzniku slovenského štátu 14. marca 1939, ale v tom, čo sa z neho „vyvinulo“. Vnútorné pomery podľa neho hovoria jednoznačne, že išlo o totalitný štát s niektorými fašistickými prvkami.
Politici majú na 14. marec rôzne názory
Ak by niekto robil anketu o reálnych faktoch a okolnostiach vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 medzi extrémistami, ktorý každoročne v tomto čase demonštrujú, zrejme by dopadla veľmi zle. "Mám veľké pochybnosti o tom, že táto skupina ľudí, ktorá sa zúčastňuje na spomínaných pochodov, oplýva práve týmito vedomosťami," zdôraznil pre TASR poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS Martin Fedor.
Demonštrantov považuje skôr za obeť manipulácie. "Je to skôr emocionálne, je to možno do veľkej miery manipulácia nejakých šikovnejších osôb, možno aj s nejakými úlohami," komentoval každoročné demonštrácie Fedor.
Nepovažuje ich za prejav vlastenectva, ale primitívneho nacionalizmu. "Tieto extrémistické prejavy sú vytláčané na okraj spoločnosti aj represívnymi zložkami, ale tieto stále nepokrývajú problém extrémizmu ako takého," povedal Fedor. Dodal, že legislatíva v tejto oblasti je podľa neho na Slovensku dostatočná, problémom je skôr to, ako sa v praxi uplatňuje represia, ale aj nedostatok preventívnych opatrení.
"Zrejme si chcú pripomenúť 1. Slovenskú republiku, aj keď neviem, akú spojitosť tam vidia so sebou," odhadol príčiny každoročných demonštrácií extrémistov podpredseda KDH Daniel Lipšic. "Ja som zástancom pomerne širokej slobody prejavu, čiže si myslím, že pokiaľ nejaký prejav nepodnecuje priamo protiprávne, násilné konanie, tak ten prejav je chránený, aj keď je extrémistický," povedal. Zároveň dodal, že úlohou spoločenských elít, umelcov, vedcov, politikov a novinárov je upozorňovať na to, že takéto prejavy sú za hranicou slušnosti a "ľudia, ktorí ich prednášajú, by mali byť na okraji spoločenského záujmu."
Podpredseda SMK József Berényi považuje za historický fakt, že 14. marca 1939 vznikol za podpory hitlerovského Nemecka slovenský štát. Dôvod na oslavy však nevidí. "Je tu šanca oslavovať dôstojným spôsobom iný dátum," poznamenal na margo toho, že v roku 1993 vznikla Slovenská republika postavená na demokratických základoch. Na margo problému extrémizmu ešte poznamenal, že ho netreba podceňovať najmä v čase hospodárskej krízy a rastúcej nezamestnanosti.
Nie je správne, že Slováci na udalostiach zo 14. marca 1939, kedy vznikol slovenský štát, hľadajú len negatíva. "Napriek tomu, že by sme si, ako to robia iné národy, mali brať z histórie vždy to lepšie a optimistickejšie, my si berieme práve to horšie," povedal pre TASR Dušan Jarjabek (Smer-SD).
"Slovenský národ mal po prvý raz možnosť, samozrejme v istých okolnostiach a politických súvislostiach, sám si vládnuť," pomenoval pozitívum kontroverzného dátumu. Za kontroverznú udalosť sa však podľa Jarjabka dá považovať aj Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré so sebou tiež prinieslo nespravodlivosti, napríklad voči etnickým Nemcom.
Jarjabek dodal, že nepopierateľný vplyv nacistického Nemecka na slovenský štát alebo deportácie Židov, sa nijako obhájiť nedajú, nie sú to však zďaleka všetky aspekty tohto obdobia. Privítal by preto širšiu diskusiu o prvej Slovenskej republike tak medzi historikmi, ako aj verejnosťou a tentoraz už bez ideologických okuliarov, ktoré boli za komunizmu pri týchto témach povinné. Otvorenejšia diskusia by bola podľa Jarjabka aj prevenciou voči pravicovým extrémistom, ktorí každoročne 14. marca demonštrujú.
"Nevidím za tým žiadnu historickú pamäť, skôr sa len snažia propagovať pred médiami svoje organizácie, prípadne posilniť svoju ideologickú základňu," odhadol Jozef Halecký (ĽS-HZDS). Pokiaľ počas demonštrácie extrémisti neporušujú zákon a je to v primeranej forme, podľa Haleckého si "spoločnosť a pluralita vyžaduje, aby sme tolerovali aj tieto záležitosti, aby sa ľudia aj na týchto príkladoch mohli poučiť o tom, čo je nezdravé v spoločnosti." Pokračoval, že 14. marec je významný deň, nie však až natoľko, aby sa mal nejako uzákoniť.
Naopak, Jozef Rydlo (SNS) si vznik slovenského štátu pripomína už od svojich štyroch rokov, vždy v kostole. "Bez toho, že by bol slovenský snem 14. marca vyhlásil samostatnosť, by sme ju nemali ani dnes. Bez prvej Slovenskej republiky by nebola ani druhá," povedal pre TASR.
Nesnaží sa však prehliadať nedostatky tohto obdobia, napríklad neexistenciu demokratického režimu. "To, že sme vyvážali svojich spoluobčanov, bolo jednoducho svinstvo," povedal na margo deportácií Židov Rydlo. Pripisuje ich okrem iného priveľkej horlivosti, s ktorou sa niektorí príslušníci vtedajšieho režimu snažili zapáčiť Nemcom. Podľa Rydla boli aj za komunizmu Slováci, ktorí sa snažili byť ruskejší ako Rusi a podobné typy sú v každom režime.
"Nesúďme štát podľa režimu, ktorý tu vládol," dodal Rydlo. "Vedel by som si predstaviť, že by sa tento sviatok pripomínal aj v tom dobrom, aj v tom zlom," poznamenal Rydlo, podľa ktorého sa za slovenského štátu darilo napríklad vysokému školstvu a oproti situácii v iných štátoch tu vládla relatívna prosperita.
Na otázku TASR, ako hodnotí každoročné demonštrácie extrémistov pri príležitosti 14. marca, Rydlo odporučil talianske príslovie: "Keď necválajú kone, cválajú osly."
Autor: FOTO: TASR
