STARÉ MESTO. Piatková diskusia o Husákovi sa podobala skôr na dialóg historikov. V Poľskom inštitúte neostala žiadna stolička voľná, stálo sa aj na chodbe. Väčšinou prišli dôchodcovia vo vyššom veku. Diskusný večer robil Ústav pamäti národa.
O Gustavovi Husákovi sa v poslednej dobe hovorí hlavne v súvislosti s jeho pamätnou tabuľou, ktorá má byť v Dúbravke. Hneď na začiatku večera však odznelo, že debata sa jej netýka. Mal sa zhodnotiť vplyv Husáka na vývoj dejín. O kariére neskoršieho komunistického prezidenta, jeho pádoch, kontroverzných rozhodnutiach aj nešťastnom osobnom živote hovoril profesor Jan Rychlík z Univerzity Karlovej v Prahe, historik Milan Zemko a Matej Medvecký z Ústavu pamäti národa.
Medvecký opísal prvé roky Husákovej kariéry, pre ktoré bolo dôležité Slovenské národné povstanie. Ďalej hovorili hlavne zvyšní dvaja hostia. V sále bolo ticho, občas sa ozvalo nesúhlasné mrmlanie. Atmosféra bola úplne iná ako na búrlivej diskusii, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút.
Disciplinovaný komunista
„Bol to človek, ktorý sa naozaj stotožňoval s ideou komunizmu," povedal Zemko. Snažil sa riešiť vzťah Slovákov a Čechov na princípe federácie. Ukázalo sa, že politická vôľa je iná. „Husák sa ako dobrý komunista prispôsobil." Vieru v komunizmus podľa Zemka neopustil ani neskôr vo väzení v 50. rokoch minulého storočia.
Zemko sa v hodnotení obdobia veľkých procesov s komunistami zhoduje s ďalším historikmi. Povedal, že odsúdení neboli vinní v zmysle žaloby, ale vinní boli. „Podieľali sa na tvorbe režimu a procesoch s nekomunistami."
Najspornejšie Husákove obdobie sa začalo koncom 60. rokov. „Zlom v jeho postojoch nastal počas sovietskej okupácie," povedal Rychlík. „V Moskve za okolností, ktoré nepoznáme, zrejme ponúkol Brežnevovi svoje služby."
Husák sa stal šéfom strany. Rychlík povedal, že bol zodpovedný za čistky v 70. rokoch a normalizačný proces. „Historik posudzuje ľudí podľa reálnych výsledkov a nie toho, čo možno chceli urobiť," reagoval Rychlík. Práve toto obdobie sa totiž často spomína na Husákovu obranu.
Sporné zásluhy
Tak to bolo aj v diskusii, hoci návštevníci stihli položiť len niekoľko otázok. „Procesy za normalizácie neboli," hovoril jeden z nich. „Ľudia prišli o prácu, ale neboli vo väzení." Podobne hovoril ďalší diskutujúci. „Husák sa chytil vedenia aj preto, aby nedošlo k udalostiam ako predtým v Maďarsku."
Výsledky ostávajú sporné. „Nezaslúžil sa až tak o to, že normalizačný proces nemal rovnako ostré hrany ako zakladajúci režim v 50. rokoch," povedal Rychlík. „Na veľkých politických procesoch nemala záujem Moskva," dodal.
„Je chyba redukovať takéto osobnosti len na jednu dimenziu," povedal v závere večera Zemko. „Po vlastných skúsenostiach z 50. rokov musel vidieť, že je to scestné," argumentoval Rychlík. „Mal silné presvedčenie, že posunie krajinu správnym smerom. V jeho prípade to pravda nebola," povedal Medvecký.
Po vlastných skúsenostiach z 50. rokov Husák musel vidieť, že je to scestné.
Jan Rychlík, profesor Karlovej univerzity v Prahe
