Areál je jedinečný skromnosťou prostriedkov a prepojením s prírodou, typickým pre škandinávsku architektúru
Krematórium je skvost, ktorý chátral

Vydané 31. 10. 2008 o 0:00 Autor: Dorota Kráková

Architekti sa zhodujú, že Krematórium patrí medzi naše najlepšie stavby po druhej svetovej vojne. Ferdinand Milučký, ktorýho vytvoril v 60. rokoch,sa dnes podieľa na obnove.

BRATISLAVA. Krematórium v Lamači vnímajú dnes viacerí slovenskí architekti ako „nepateticky monumentálne“. Keď na projekte začal pred 46 rokmi rokmi pracovať architekt Ferdinand Milučký, išlo o prvé krematórium u nás. Výber padol na svahy za Lamačom blízko malého kameňolomu.

„Prostredie tejto architektúry vznikalo vlastne opačne, než je obvyklé. Nesadili sa stromy okolo novostavby, ale architektúra sa zasadzovala medzi staré borovice a duby,“ píše Matúš Dulla z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v monografii o Milučkom. Dnes dodáva, že Krematórium a urnový háj sú naším najvýznamnejším povojnovým architektonickým dielom, dokonca možno najlepším v Československu.

„Je tu úcta a pokora voči prírode, skromnosť prostriedkov,“ vysvetľuje. Milučký nadväzuje na to najlepšie, čo vytvorila európska moderna, napríklad spojenie interiéru s exteriérom len cez celé presklené steny. „Ale nadovšetko výhľad do lesa pri obrade, podobný, ba lepší, ako pri kaplnke vo fínskom Otaniemi od známych Sirénovcov,“ povedal Dulla.

Urbanista Bohumil Kováč hovorí, že práve táto stavba mu ešte ako gymnazistovi ukázala, čo je moderná architektúra prepojená s prírodou. „Určite patrí k tým stavbám, ktoré ma zlákali študovať tento odbor.“ Poctu Milučkému skladá aj hlavný architekt Štefan Šlachta a pripomína, že Milučký dostal Herderovu cenu za architektúru od Viedenskej univerzity.

Milučký sa aj dnes podieľa na obnove, ako oznámilo pohrebníctvo Marianum, ktoré Krematórium spravuje. Majú od neho projekt celkovej obnovy areálu.

Originálne stvárnené kolumbárium, stavba určená na odkladanie urien. Zväčša sú tu urny význam­ných komunistov.

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Interiér je prepojený s vonkajším prostredím prírodnými mate­riálmi, ale aj priehľadmi.

FOTO – PETRA BOŠANSKÁ

Hlavné správy

Z DOMOVA

Spoplatnený obsahGustáv Husák: Cesta komunistu 20. storočím

Keby sa nepridal ku komunistom, mohol byť veľkou postavou československých dejín. Napokon neslúžil ľudu, ale iba komunistickej strane.

MEDIÁLNY ZÁPISNÍK

Spoplatnený obsahOligarchovia zvyčajne nemenia svoje biele kone

Vy by ste zverili krytie obchodov za milióny eur do rúk niekomu, komu nedôverujete?

Z DOMOVA

Spoplatnený obsahPolícia odložila bokom vraždu Remiáša, problémom má byť Mečiar

Podozrenie voči Jozefovi Roháčovi stále pretrváva, hovorí bývalý šéf vyšetrovateľov.

TECH.SME.SK

Spoplatnený obsahČlovek sa so psami priatelí dlhšie ako sme si mysleli

Partnerstvo ľudí so psami je významným míľnikom v evolučnom vývoji, pomáhali nám loviť.

Budova Krematória sa rekonštruuje. Architekta Matúša Dullu mrzí, že si stavbu európskeho významu nevieme pietne udržiavať, ba priam ju poškodzujeme. Je to predsa národná kultúrna pamiatka a na tej nemožno vymeniť dlažbu za celkom inú.“ Dodáva, že zanedbané je aj prostredie počnúc autobusovým prístreškom a končiac chatr­čou na rozptylovej lúke. Na snímke vľavo totemový stĺp sochára Vladimíra Kompánka, inšpirovaný drevenými krížmi dedinských cintorínov.

Budova Krematória sa rekonštruuje. Architekta Matúša Dullu mrzí, že si stavbu európskeho významu nevieme pietne udržiavať, ba priam ju poškodzujeme. Je to predsa národná kultúrna pamiatka a na tej nemožno vymeniť dlažbu za celkom inú.“ Dodáva, že zanedbané je aj prostredie počnúc autobusovým prístreškom a končiac chatr­čou na rozptylovej lúke. Na snímke vľavo totemový stĺp sochára Vladimíra Kompánka, inšpirovaný drevenými krížmi dedinských cintorínov.

Foto: FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní