Územie medzi hrádzoua Dunajom, ktoré tvorí lužný les, prenajala Vodohospodárskavýstavba investorovi.
BRATISLAVA. Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, prenajal akciovej spoločnosti Xiland na 99 rokov 300 hektárov lužného lesa za cenu 50 halierov za meter štvorcový. Ide o pozemky pri Jarovskom ramene a severne od neho smerom na Petržalku k čističke odpadových vôd. Tvorí ho lužný les medzi hrádzou a Dunajom.
Bývanie, obchody, služby
V lokalite, ktorá je v súčasnosti výlučne prírodná a rekreačná, chce investor okrem športovo-rekreačných zámerov vybudovať aj obytné domy, obchody či služby. Skontaktovať s investorom sa nám ani v priebehu dvoch dní nepodarilo.
Územie od Jarovského ramena severne na Petržalku zatiaľ nie je chránené. „Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy sa začína južne od Jarovského ramena. Tým nechcem povedať, že táto časť nie je prírodne hodnotná, perspektívne sme s ochranou rátali,“ hovorí Peter Krempaský zo Štátnej ochrany prírody. Dodal, že ak sa podarí oblasť vyhlásiť za chránenú, je jedno, či ju spravuje Vodohospodársky podnik, alebo nájomca, pretože predpisy platia pre každého majiteľa a správcu.
Územný plán ráta aj s výstavbou
Vyhlásenie územia za chránené bude podľa Krempaského zložitejšie v prípade, ak si ho nájomca prenajal za konkrétnym účelom, ktorého realizácia by bola v rozpore s ochranou. „Na druhej strane mesto časť územia v územnom pláne charakterizuje ako územie, kde sa ráta s urbanizáciou, takže do úvahy tu pripadá aj zástavba.“
Vodohospodárska výstavba patrí pod ministerstvo životného prostredia, hovorca ministerstva Peter Višváder povedal, že zmluva o nájme bola uzavretá ešte v roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu.
„Novou zmluvou, ktorá bola uzavretá zhruba pred mesiacom, sa zmenili podmienky v prospech štátu. V pôvodnej vychádzal totiž prenájom na 10 halierov za meter štvorcový, teraz je to 50 halierov,“ povedal Višváder.
Dodal, že okrem ceny sa zmenil aj nájomca. „To však už bola dohoda na druhej strane, medzi pôvodným a novým nájomcom.“ Či bola na prenájom vyhlásená v roku 2006 súťaž, hovorca povedať nevedel. Zmenu zmluvy iniciovala podľa Višvádera Vodohospodárska výstavba. „Predchádzajúca zmluva štátu a Vodohospodárskej výstavby odopierala možnosť akokoľvek sa vyjadrovať k činnosti v danej oblasti. “
Dvadsaťročný les
Jaroslav Šíbl z Bratislavského ochranárskeho združenia hovorí, že v roku 1987 na týchto pozemkoch vyrúbali dve tretiny lužného lesa preto, že tu mala byť zdrž Vodného diela Gabčíkovo. „Vtedy prevzali vodohospodári správu územia dočasne od Štátnych lesov. Keďže pozemky neboli využité v rámci budovania Gabčíkova, mali ho opäť vrátiť pôvodnému správcovi, a nie ho prenajímať.“
Dodal, že jedna tretina lužného lesa zostala vďaka vtedajším protestom ochranárov zachovaná a keďže lužný les má schopnosť spontánnej regenerácie, teraz väčšinu tvoria asi dvadsaťročné porasty.
Prenájmy s odlišnými podmienkami
Prírodné pozemky vrátane časti brehu Hrušovskej zdrže prenajala Vodohospodárska výstavba už pred vyše rokom spoločnosti Danubia Invest. Pozemky má na 99 rokov, do siedmich rokov tu má postaviť rekreačný park.
Areál leží priamo na vodnej magistrále Dunaj – Mohan – Rýn. Spoločnosť Danubia invest zvíťazila v medzinárodnej súťaži na výber investorov a prenájom pozemkov. Za prenájom pozemkov s rozlohou 220 hektárov zaplatí 3,7 milióna korún (123 tisíc euro) ročne. To je niekoľkonásobne viac ako v prípade Xilandu.
Ponuky investorov nehodnotili len podľa výšky navrhovanej sumy. Tá tvorila 60 percent hodnotenia, ďalších 40 percent pripadlo na hodnotenie koncepcie využitia územia.
