Asi neexistuje situácia, ktorá by ma prinútila do týchto priestorov vstúpiť. Podobne sú na tom mnohí, súdiac podľa návštevnosti záchodov vo fast foodoch.
Nedôvera k verejným toaletám má zrejme pôvod v časoch socializmu. Vtedy boli otrasné, k čomu prispievali aj legendárne hajzelbaby. Boli to väčšinou nevrlé staršie panie, ktoré za povinný poplatok dovolili zobrať si kúsok toaletného papiera. Pritom sa niekedy ešte ponižujúco rozlišovala malá a veľká potreba.
Ukazuje sa, že popri miernom zlepšení hygieny sa toho na verejných toaletách veľa nezmenilo. Má ich na starosti samospráva. Na rekonštrukciu nie sú peniaze. Turista síce nebude nadšený, ale musí uznať, že ani v iných metropolách nie sú všetky záchody dokonalé.
Menej vhodný je závan socializmu v novostavbe Národného divadla. Aj keď vzhľadom na históriu jeho vzniku sa dá pochopiť. Hľadanie toalety počas prestávky sa v členitej budove zmení na dobrodružstvo – sklamanie nastane, keď diváčky zistia, že otvorená je len jedna, a rad je dlhý.
Celkom nepochopiteľné sú potom jediné funkčné dámske toalety v divadle West, kde diváci počas predstavenia popíjajú.
To už je kultúra.
