Obraz mesta vytvárajú aj veľké múry

STARÉ MESTO. Jedným z charakteristických prvkov, ktoré tvoria mesto, sú jeho múry. Hradbový múr obopína Hrad zo všetkých strán a tvorí ho zmes z rôznych dôb.

Megamúry

„Pôvodný val založili Kelti, kamenný múr naň pribudol v stredoveku, v 16. a 17. storočí ho ďalej zvyšovali a stavbu ukončili počas panovania Márie Terézie, vtedy už vyzeral zhruba ako dnes. Vidno ho z viacerých strán a pohľadov – z Rakúska, od Devína či z Trnavy,“ hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Hradby opravovali naposledy v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, vyspravili vtedy najmä vyššie časti múrov. „Tie sú teraz kombináciou historického muriva v spodnej časti a novodo­bých tehál v hornej. Rozdiel medzi nimi je viditeľný,“ povedal Štassel.

Dunajské koryto

Bratislava leží na rieke a druhý múr, ktorý je pre ňu charakteristický, je spojený s Dunajom. Sú to oporné múry koryta. Ide o Justiho úpravu – Henrich Justi bol v rokoch 1867 až 1873 mešťanostom a podpredsedom Okrášľovacieho spolku mesta.

„V polovici 19. storočia bol stav Dunaja rovnaký ako v stredoveku. Rieka mala plytké brehy a široké neupravené koryto. Často sa vylievala a mesto ohrozovali povodne,“ hovorí Štassel. Na Primaciálnom paláci je značka, ktorá dokumentuje, že v roku 1850 tu bol meter vody.

Narovnať, dosypať, zvýšiť

„Justi navrhol koryto prehĺbiť a napriamiť, odblokoval Pečenské rameno. Od tunela po Starý most koryto narovnal, dosypal a zvýšil brehy oproti stavu v 18. storočí asi o dva metre,“ hovorí Štassel. Dodáva, že tým zabránil ďalším povodniam v Bratislave.

„Od tunela až po Most La­franconi je nábrežie na násype, ktorý potom zadláždili kameňom. Bola to obrovská práca, naviesť museli tisícky kubíkov zeme.“

Múr je vyskladaný z veľkých kameňov, pochádzajú pravdepodobne z lomu v Zimnom prístave. Kamenný múr koryta Dunaja je tiež súčasťou charakteristických pohľadov na Bratislavu.

Menšie múry a múriky

„Dobrým kompromisom medzi účelnosťou a estetickosťou je Vodárenský múr na Mudroňovej ulici. V roku 1905 tu postavili prečerpávačku a areál ohradili kyklopským múrom, je zložený z veľkých kameňov. Kamene majú tvar päť- či šesťuholníkov, ktoré do seba takmer zapadajú hranami,“ hovorí Štassel.

Múr nemá betónovú podmurivku, je vsadený priamo do zeme. To môže byť po čase problémom. Keď zeminu napríklad vymýva voda, múr sa začne vydúvať.

Najstarší múr v meste

Výnimočný je múr pri Pálffy­ho paláci na Zámockej ulici. Postavili ho ako ohradný pre areál Pálffyho záhrady, zároveň mal aj opornú funkciu.

„Ak nepočítame hradby, je jeden z najstarších v meste, pochádza z konca 17. storočia.“ Nedávno ho chceli búrať, pamiatkari tomu však zabránili. „Je kultúrnou pamiatkou a naliehavo by potreboval rekonštrukciu.“

Mestské hradby

Západný úsek hradieb stredovekého mesta je siedmy rok uzatvorený. Areál potrebuje rekonštrukciu. Mestský investor obnovy pamiatok Paming peniaze na ich obnovu nemá.

Hradby vlastní mesto. V rokoch 1993– 2000 ich prenajalo Tovarišstvu starých bojových umení.

V roku 2001 areál v zlom stave prevzal Paming. Potreboval by nielen základnú údržbu, ale aj väčšie opravy - výmenu rozpadnutej tehlovej koruny, opravu osvetlenia a drevených konštrukcií ochodze či dlažby.

Hradby v dolnom meste

Hradbový múr sa zachoval aj na Nedbalovej, terasovi­tosť časti Palisád spôsobila úprava svahu na záhrady.

Časť klasického hradbového múru je zachovaná na Nedbalovej ulici. Hrad obkolesujú dva múry – klasický hrad­bový múr (vnútorný, vyšší, star­ší) a parkanový múr (vonkajší a nižší).

„Vonkajšia stena bola rovnomerná, vnútorná sa smerom hore zužovala. Vo výške cimburia boli konzoly a na nich drevená ochodza alebo tu boli len diery s trámami a ochodza bola na nich,“ hovorí Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Hradbový prstenec vznikol okolo roku 1300 a vždy pred vojnami múr opravovali. „Posledné veľké opravy boli v 17. storočí, počas protihabsburských povstaní. Po podpísaní mieru s Turkami už múr neopravovali.“

Pálffyho terasové záhrady

Pálffyho terasové záhrady na Zámockej boli kedysi pýchou Bratislavy, ale aj celého Uhorska. „Zachované je len jedno krídlo megapaláca, záhradné. Pálffy kúpil okolo roku 1640 vinice a upravil jednoliaty svah na záhradné terasy, spevnené opornými múrmi, zvyšky sú dodnes zachované.“ Napríklad na hrane jednej z nich stojí Svoradova. Záhrady sa rozprestierali od Zámockej až po Zochovu a od Palisád po Pilárikovu.

Oporný múr Žižkovej

Žižkova ulica bola kedysi hlavnou trasou do Devína. „Cho­dilo sa cez Zuckermandel po Žižkovej a pri Lafranconi sa pokračovalo do Devína, územie, kde je PKO, bolo zátopové.“

Bratislava pred rokom 1890 nemala pevný most, murovaný most bol v Devínskej. Spájal ju so Schlosshoffom a to bola najpohodlnejšia trasa v smere do Viedne. Oporný múr Žižkovej bol zo zmiešaného muriva – kameň, tehla. Vyplavoval ho však dážď, preto naň založili spevňovacie siete a zaliali hrubou vrstvou betónu.

(japa)