Trasa linky MHD do Rakúska sa scvrkla

WOLFSTHAL, BRATISLAVA. Dopravný podnik najprv plánoval, že nová linka mestskej hromadnej dopravy pôjde do Hainburgu. Tým, že rátala aj so zastávkou vo Wolfsthale, platili by pre ňu iné, komplikovanejšie predpisy. Ak má spoj v Rakúsku nielen konečnú, ale aj zastávku, spadá po tú istú legislatívu ako rakúska vnútroštátna doprava.

Scvrknutie linky po Wolfsthal kritizujú najmä Bratislavčania, ktorí žijú v Hainburgu. „Načo to je, do prvej dediny?“ pýta sa Jana Hvarová, ktorá pracuje v Bratislave a žije v Hainburgu. Nevyhovuje veľmi ani ľuďom, ktorí chodia do Rakúska na výlety do prírody či do múzea Carnuntum. Práve aj pre tých mala podľa pôvodných úvah zástupcov mesta linka do Rakúska byť.

„Mysleli sme, že budeme môcť chodiť do okolia Hainburgu bez bicyklov - na prechádzky k Dunaju, do lužných lesov. Z Wolfsthalu je to peši ešte veľmi ďaleko. A keď už raz človek ide bicyklom, tak je to naozaj zanedbateľný kúsok a nepotrebuje sa odviezť. Spod mosta to na bicykli trvá pol hodiny,“ hovorí Peter Šturc.

„Linka je pre všetkých, ktorí potrebujú pravidelne cestovať medzi oboma mestami, vo Wolfsthale je početná slovenská komunita,“ povedal Branislav Zahradník z Dopravného podniku. „Ľudia sa sem potrebujú dostať do škôl alebo za prácou.“ Dodal, že časom chcú presadiť aj jej pokračovanie do Hainburgu.

Nová linka do Wolfsthalu aj blúdila

WOLFSTHAL, BRATISLAVA. „No ako, to sa tu stojí v rade?“ pýtal sa na zastávke novej linky do Wolfsthalu starší pán hlúčika, ktorý sa pred deviatou formoval na zastávke pod Novým mostom. Okolostojaci prikývli.

„Boli sme minule v Čunove - pri jazere samé smetie. V Rakúsku je všetko čisté a krásna príroda. A to isté aj reštaurácie,“ krátili si čakanie na zastávke medzi sebou ľudia.

Nešťastná deviatka

Dobrá nálada ich však po deviatej začala opúšťať. Dopravný podnik síce medializoval, že cez víkend budú chodiť autobusy každú hodinu, ale na cestovnom poriadku bola vynechaná práve deviata.

Medzi intervalom 8.10 a 10.10. „Prečo je tam dvojhodinová prestávka? Dnes by mal chodiť stále,“ skupinka starších ľudí sa rozhodovala, či sa oplatí čakať. Niektorí sem pre cestu do Wolfsthalu pricestovali až z okolia Bratislavy - z Pezinka či zo Senca.

Schengen - to vidím prvýkrát

Autobus nakoniec odchádza o štvrťhodinu skôr, ako to udáva cestovný poriadok. Ľudia sú zmätení, ale nastupujú. Niektorí si u šoféra overujú, či ide naozaj do Wolfsthalu a či naozaj zadarmo. „Už sme v Rakúsku!“ vykríkne niekto za hranicou. „To je ten Schengen,“ zareaguje ďalší cestujúci. „Schengen?“ rozhliada sa staršia pani sediaca pri okne po poli plnom vlčích makov. „Tak to vidím prvýkrát.“

Autobus zrazu zastane uprostred cesty a začne cúvať, otáča sa a vydáva smerom späť. Za oknami sa mihajú tváre obyvateľov Wolfsthalu zväčša so zhovievavým úsmevom.

Aj šofér je tu prvýkrát

„Už aj naspäť?“ čuduje sa jeden z cestujúcich. „No a? Čo by sa stalo?“ odvrkne mu sused. Šofér sa pomýlil a minul odbočku. Na druhýkrát to zvládol. „Je tu asi tiež prvýkrát a ešte to nepozná,“ vysvetľuje jedna z cestujúcich.

Ľudia sa pri vystupovaní snažia zistiť, kedy pôjde autobus späť. Šofér najprv odpovedá, že „podľa potreby“, po nespokojnej reakcii hovorí, že každú hodinu.

„Každú hodinu, ja som si myslela, že každých dvadsať minút! To sa zase raz hráme na Západ,“ reagoval podráždený hlas. Na cestovnom poriadku bolo napísané, že autobus ide späť o 10.30. Išiel o 10.10, čo niektorých ľudí tak zmiatlo, že takmer radšej hneď nastúpili späť. Autobusy chodili aj presne podľa cestovného poriadku. Tie mimo neho boli, ako sme sa dozvedeli od šoféra, pridané navyše. Cestujúcim to však nik nevysvetlil.

Nič tam nie je

„No nie je tam absolútne nič, ani obchody, len jedna škola a banka,“ zdôverovala sa staršia cestujúca svojej prísediacej. „Veru, všetko je až v Hainburgu. U nás je aj tak lacnejšie,“ tešila sa domov prísediaca. Ale Bratislavský hrad odtiaľto vidieť krásne, dodala.

Jana Parkrová