Devínska Nová Ves plánuje odstrániť starú skládku z bývalého lomu
Srdce má byť bez gudrónov

Miestna samospráva nemá dosť peňazí na to, aby zaplatila celý projekt zneškodnenia gudrónov. Hľadá partnerovna spolufinancovanie.Zatiaľ chce lom, kde je odpad uložený, oplotiť. Monitorovať sa budeaj spodná voda v okolí.

DEVÍNSKA NOVÁ VES. Na likvidáciu starej skládky nebezpečného odpadu v kameňolome Srdce sa pripravuje Devínska Nová Ves. Gudróny, čierna asfaltovitá hmota, sa sem dostali zo zbombardovanej rafinérie Apollo. Na povrch vyvierajú už od 80. rokov.

Hľadajú sa peniaze

Architekt mestskej časti Milan Beláček povedal, že gudróny chcú z lomu vybrať a dostať na miesto, kde sa budú dať bezpečne zničiť. Na príprave projektu spolupracujú s Regio­nálnou rozvojovou agentúrou Senec – Pezinok.

Devínska Nová Ves nemá toľko peňazí, aby celý proces zlikvidovania odpadu zaplatila z vlastných zdrojov. Mohlo by to stáť až 260 miliónov korún. „Hľadáme preto partnerov, ktorí by sa na tom s nami podieľali.“ Beláček povedal, že čakajú aj na nový zákon o environmentálnych záťažiach.

Nová cesta pre gudróny

„Chceme vytvoriť skupinu slovenských aj zahraničných odborníkov, ktorá by našla najlepší spôsob likvidácie.“ Plánom je vybudovať novú komunikáciu mimo obytnej zóny, ktorá spojí lom a železnicu. Po ceste by potom odpad previezli v špeciálnych uzavretých kon­tajne­roch na prevádzkovanú skládku, kde by sa odborne zničil.

Zatiaľ Devínska Nová Ves pripravuje oplotenie lomu, ktorý je teraz voľne prístupný. „Začneme s tým hneď, ako to dovolí počasie.“ Beláček hovorí, že zisťovať sa bude aj to, či skládka neovplyvnila kvalitu spodných vôd v okolí.

Odpad je v lome od 60. rokov

Gudróny v lome vyvierajú na povrch už od 80. rokov minulého storočia. V 60. rokoch ich sem vyviezol vtedajší národný podnik Slovnaft z priestorov rafinérie Apollo, ktorú zbombardovali počas druhej svetovej vojny.

Do bývalého kameňolomu vtedy uložili 18-tisíc kubických metrov gudrónov. Presýpali sa vápencom, vápnom a ďalšími materiálmi. Spolu sa tam nakoniec dostalo 30-tisíc kubických metrov odpadu. Vtedajší zástupcovia Devínskej Novej Vsi s vývozom nesúhlasili.

Slovnaft sa nepovažuje za pôvodcu odpadu

Neskôr sa mestská časť viackrát pokúšala starú environmentálnu záťaž riešiť, ale pre nedostatok peňazí neuspela. Jednou z možností bolo skládku zapuzdriť, na čom chcel spolupracovať aj Slovnaft.

„V rokoch 1997 – 1999 spoločnosť Slovnaft, a. s., chcela vykonať sanáciu in situ, čo znamená zabrániť prieniku povrchových vôd do skládky a monitorovať vplyvy na životné prostredie,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár. „Zámer sa nakoniec neuskutočnil, Devínska Nová Ves naň nepri­stúpila.“ Miestna samospráva toto riešenie odmietla pre obavy, že dostatočne neochráni spodné vody. Bola za to, aby sa odpad úplne vyňal z lomu.

„Spoločnosť na základe vlas­tného rozhodnutia v rámci svojich aktivít v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia chce prispieť k definitívnemu riešeniu tohto problému,“ hovorí Molnár.

Zároveň však Slovnaft odmieta, že by bol právnym nástupcom pôvodcu odpadu. Mol­nár povedal, že preto spoločnosť ani nemožno považovať za pôvodcu tejto environmentálnej záťaže.

„Skládku gudrónov vybudoval v roku 1963 národný podnik Slovnaft Bratislava. O jej u­miestnení v tom čase rozhodli politici.“