BRATISLAVA. Príprava projektu dráhy rýchlej električky od Šafárikovho námestia po Bosákovu bude trvať asi rok a pol, realizácia ďalšie dva. Povedal to včera primátor Andrej Ďurkovský. Na prvú etapu je z mestského rozpočtu vyčlenených 1,2 miliardy, v tejto sume nie je nákup vozidiel.
Nosný systém MHD už má projektanta a zhotoviteľa – budú to spoločnosti Alfa 04, Reming Consult a Pio Keramoprojekt.
Čo zostane na moste
„Ide o najťažšiu etapu, úsek, ktorý preklenie Dunaj a vyžaduje si rekonštrukciu Starého mosta,“ povedal Ďurkovský.
O budúcnosti dopravy na zrekonštruovanom Starom moste a jeho výzore ešte nechceli zástupcovia mesta hovoriť. „Či bude na moste len električková doprava, alebo zostane aj cesta pre autá, sme nechceli rozhodnúť my na magistráte. Mal by to riešiť projektant,“ povedal Fabor. Miroslav Maťaščík zo spoločnosti Alfa 04, ktorá projektovala aj Most Apollo povedal, že veľmi dôležité bude aj urbanisticko-architektonické riešenie „nového“ Starého mosta.
Električka na moste, mestský vlak v tuneli
Kým prvá etapa nosného systému MHD ráta len s výstavbou trate rýchlej električky po Bosákovu s využitím Starého mosta, po dokončení má trať pokračovať stredom Petržalky – popri Chorvátskom ramene do Janíkovho dvora. Na preklenutie rieky má využívať tunel popod Dunaj, ktorý plánujú urobiť železnice do roku 2015 a budú v ňom premávať vlaky.
„Plánujeme duálny systém. Dobudujeme trať pre električku po Janíkov dvor a zároveň tu vybudujeme železničnú frakciu, ktorá sa odkloní do tunela a bude pokračovať na Filiálku,“ povedal primátor. Dodal, že podrobnosti by mali vyplynúť z technického riešenia.
Mesto v súčasnosti rokuje aj so železnicami. Nosný systém MHD by mal byť skoordinovaný s plánovanou výstavbou železničnej trate, ktorá prepojí medzinárodné železničné koridory a bude prechádzať mestom.
Spor o tender
Do tendra, ktorý vyhlásilo mesto na projektanta a zhotoviteľa nosného systému, sa okrem skupiny víťazných firiem prihlásila spoločnosť Metroprojekt Praha. Tá ponúkla mestu asi o tretinu nižšiu cenu.
Metroprojekt stanovil ponuku na asi 45 miliónov, skupina firiem, ktorá v tendri zvíťazila 73,6 milióna.
„Komisia, ktorá ponuky vyhodnocovala, preto požiadala oboch uchádzačov o vysvetlenie ponúk a podrobnejší rozpis položiek,“ povedala hovorkyňa mesta Eva Chudinová. Dodala, že výrazný rozdiel bol v návrhu ceny rekonštrukcie mosta a neobvykle nízku ponuku spoločnosť komisii napriek žiadosti, neodôvodnila. „Neúspešný uchádzač sa obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie s námietkou. Neskôr ju však stiahol.“
História mosta
Na mieste, kde stojí Starý most, bol v roku 1891 sprevádzkovaný prvý pevný most v Bratislave, montovaný železný Most Františka Jozefa. Bol dlhý 460 metrov, mal tri piliere a pásy pre železničnú i cestnú dopravu a chodcov. Pred koncom druhej svetovej vojny ho zničili fašistické vojská, v tom čase sa volal po generálovi M. R. Štefánikovi.
V lete 1945 začala Červená armáda v spolupráci s československými podnikmi most obnovovať. Pri stavbe použili piliere pôvodného Mosta Františka Jozefa. Na stavbe pracovalo 600 sovietskych vojakov a 450 nemeckých zajatcov a pomenovali ho Most Červenej armády. Odvtedy most prešiel rôznymi opravami a kompletnou generálnou úpravou.
Napriek tomu, že podľa pôvodných zámerov mal byť iba provizórny a fungovať mal desať rokov, sa využíva až doteraz. Zaužíval sa názov Starý most – od roku 1993 oficiálny názov.
(r)
