Električka, ktorá pred sto rokmi spájala Bratislavu a Viedeň, by mohla znovu jazdiť. Tému otvorilo vedenie Badenských dráh, súčasť viedenských dopravných podnikov, informuje ČTK.
Správa tvrdí, že by stačilo len znovu vybudovať trať od rakúskeho Wolfstahlu do bratislavskej Petržalky. Od vojny je zničená, hoci jej pozostatky stále na sídlisku vidieť. Z Viedne do Badenu trať je, do Wolfstahlu premáva rýchlodráha.
Viedenské lokálne dráhy pre SME potvrdili, že existuje iniciatíva na reaktiváciu električky, „nie je však žiaden projekt v štádiu, v ktorom by sa dalo povedať – trať pôjde tadiaľto“.
Oficiálne sa má k veci vyjadriť hovorca spoločnosti dnes.
Dozvedeli sa to z novín
„Iniciatívu vítame, ale o obnove električky sme sa takto dozvedeli prvýkrát,“ povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
„Nemáme žiadnu konkrétnu predstavu, zatiaľ nás nikto neoslovil. S rakúskou stranou nerokoval od nás nikto – ani viceprimátor Cílek, ani splnomocnenec primátora pre dopravné systémy pán Fabor.“
Magistrát chce rozširovať koľajové spojenie s Rakúskom, v novom územnom pláne je dokonca na to určený priestor. Vlakové spojenie by malo ísť práve z Wolfstahlu do Petržalky. To je z centra jedného mesta do druhého najbližšie možné. „To, o čom sa dnes nostalgicky hovorí ako o električke, bol v skutočnosti ľahký vláčik. Ten by už však dnes po pôvodnej trase nemohol premávať, územie v Petržalke je sčasti zastavané.“
Dnes sa vlakom chodí do Viedne cez Devínsku Novú Ves a Marchegg, druhé spojenie ide cez Petržalku a Kitsee.
Južný a severný ťah
Podľa Železníc Slovenskej republiky pred tromi rokmi podpísala rakúska a slovenská strana memorandum o rozvoji dopravného spojenia krajín.
„Ministerstvá sa zaviazali rozvíjať severný i južný ťah železnice, teda cez Marchegg i cez Petržalku. Dokument to však ponecháva na iniciatívu kraja a samosprávy,“ hovorí Daniel Maruniak, riaditeľ odboru rozvoja.
O električke nevie viac ani hovorkyňa krajskej samosprávy Milka Podmajerská.
Stovky miliónov eur
Starosta Petržalky Milan Ftáčnik hovorí, že pribratislavské obce na rakúskej strane majú eminentný záujem na obnovení električky.
„Petržalka rokovala s Wolfstahlom, ten sa k projektu veľmi silno hlási. Aj my podporujeme túto myšlienku, ale zatiaľ sme od realizácie ďaleko,“ povedal. Projekt by podľa neho stál „netriviálne veľké peniaze“, stovky miliónov eur. ČTK hovorí o asi 70 miliónoch eur.
Kľúčová je podľa Ftáčnika aj vhodná trasa.
O návrhu na obnovu električky nemáme nijakú predstavu, zatiaľ nás nikto neoslovil. Po pôvodnej trase by už nemohla premávať, územie v Petržalke je sčasti zastavané.
Eva Chudinová, hovorkyňa magistrátu Bratislavy
Pravidelné spoje
Lode do Viedne využívajú najmä turisti, v zime však nepremávajú.Autobusy zabezpečujú spojenie s letiskom.
Do Viedne sa z Bratislavy dá dostať pravidelnými lodnými, vlakovými a autobusovými linkami.
Lode len počas sezóny
Počas plavebnej sezóny od apríla do októbra prevádzkuje spoločnosť Slovenská plavba a prístavy rýchlolode na dvoch linkách Bratislava – Viedeň – Bratislava a Viedeň – Bratislava – Viedeň. K dispozícii sú štyri lode podľa množstva cestujúcich. O lode na tejto linke je podľa marketingového manažéra spoločnosti Róberta Žilineka záujem. Počas leta bývajú obsadené v priemere na 80 percent.
Linka do Viedne premáva počas sezóny v piatok a sobotu, z Viedne od štvrtka do nedele. Spiatočný lístok stojí 760 korún, plavba trvá jeden a trištvrte hodiny. „Záujem o jednodňový výlet do Viedne loďou majú najmä slovenskí a českí turisti, ale využívajú ju aj zahraniční cestujúci,“ povedal po ukončení sezóny Žilinek.
Na otázku, či časť cestujúcich neodlákal aj katamarán Twin city liner, ktorý začal do Viedne premávať trikrát denne pred dvoma rokmi, odpovedal, že iste to malo nejaký vplyv. „Je to však iný typ lode, chodí z iného miesta vo Viedni a má aj inú cenu“.
Spiatočný lístok na katamarán Twin city liner stojí od 30 do 50 eur. Je oň tiež veľký záujem a využívajú ho najmä cudzinci, plavba trvá 75 minút. Mimo sezóny si možno katamarán objednať na mimoriadne plavby pre firmy a súkromné osoby.
Loď má kapacitu 102 miest a je v prevádzke od júna do októbra. Na rýchlolode aj katamarán sa nastupuje v Bratislave na Fajnorovom nábreží. Vo Viedni katamarán končí na Schwedenplatze, rýchloloď v prístave Reichsbrücke.
Vlaky
Vlakom sa do Viedne dá cestovať z hlavnej aj petržalskej stanice. Vlaky na Wien Südbahnhof chodia približne v hodinovom intervale. Odtiaľ sa dá do centra Viedne dostať za polhodiny aj pešo, metrom (linka U1) je to jednu zastávku na Karlsplatz. Spiatočný lístok Bratislava – Viedeň stojí 322 korún, s celodenným lístkom na MHD 441.
Autobusy
Využívajú ich najmä tí, ktorí cestujú na letisko, pretože predposlednú zastávku majú vo Schwechate. Prevádzkujú ich firmy Blaguss a Eurolines. Premávajú viackrát denne.
Eurolines jazdia z autobusovej stanice Mlynské nivy a konečnú majú na Südtirolerplatz, lístok stojí 210 korún. Blaguss končia na Erdbergerstrasse a lístok z Nového mosta na letisko vo Viedni stojí 135 korún.
Jana Parkrová
Cestujúci museli prestúpiť
Návrh prepojenia Viedne a Bratislavy električkou jazdiacou po pravom brehu Dunaja predložil v roku 1898 inžinier Jozef Tauber. Železničné spojenie po ľavom brehu existovalo od roku 1848 a doprava medzi týmito mestami bola možná od roku 1890 aj po ľavom brehu.
„Celú trať Bratislava – Viedeň slávnostne otvorili 1. februára 1914. Pravidelná diaľková doprava sa začala 5. februára toho istého roku,“ hovorí nezávislý odborník na MHD Michal Klátik. Prerušená bola od konca vojny v roku 1918 do roku 1920, potom sa obnovila, ale už išla medzi dvoma štátmi. V roku 1935 sa časť na území Bratislavy začlenila do mestskej koľajovej siete elekltričiek. Prestavali ju na rozchod 1000 milimetrov, trať sa tak rozdelila na dva celky. Časť na Rakúskom území zostala na klasickom železničnom rozchode 1435 milimetrov. „Prípoje medzi dvomi časťami sa na hranici zachovali, ale cestujúci museli prestupovať.“
Slovenská časť zanikla po obsadení Petržalky v októbri 1938. Nemecká armáda ponuku na obnovenie dopravy v Petržalke neakceptovala. Rakúska časť dodnes funguje po Wolfsthal.
Klátik povedal, že spoje premávali asi každú hodinu až dve. „Podľa všetkého to nebol pravidelný interval. V rámci tejto trate však chodili aj spoje iba na území Bratislavy po štátnu hranicu, a tie premávali každých 20 minút.“
Súpravu diaľkových vlakov na našom území tvorila lokomotíva, ktorá ťahala dva vozne. V Rakúsku podľa potreby pridávali ešte jeden až dva vozne. „Dopravu iba na území Bratislavy po hranicu zabezpečovali sólo vozne asi ako mestské električky. Kapacita vozňa bola okolo 70 osôb.“
(dagu)
Vlakové spoje Bratislava - Viedeň
Regionálny vlak Regional Expres jazdí z petržalskej stanice cez obec Kitsee, Parndorf, Bruck am Leitha až na viedenskú stanicu Südbahnhof.
EuRegio jazdí z bratislavskej hlavnej stanice cez Devínsku Novú Ves, rakúsky Marchegg, SiebenbrunnLeopoldsdorf, na viedenskú Südbahnhof.
Oba majú odchod približne raz za hodinu z jednej i z druhej stanice. Okrem nich sa dá dostať z Bratislavy do Viedne aj IC vlakom – rýchlikom, ten jazdí trikrát denne – ráno, pred obedom a po 18.00. Tatran ide až z Košíc. Vlaky idú cez stanicu Meidling na juhu Viedne, konečná je na Westbahnhof.
(dot)
Ceny cestovného
Lode
rýchloloď, spiatočný lístok 760 korún
katamarán, spiatočný lístok 30 až 50 eur
Vlaky
spiatočný lístok 322 korún
spiatočný lístok + celodenný lístok na MHD 441 korún
Autobusy
Eurolines – AS Mlynské nivy – letisko Schwechat 210 korún
Blaguss – Nový most – Schwechat 135 korún
Lode mimo sezóny
Mimo sezóny spoločnosť Slovenská plavba a prístavy linku do Viedne neprevádzkuje. „Prevádzkujeme len vyhliadkovú reštauračnú loď Žilina. Tú si môžu prenajať len ako celé plavidlo. Je o ňu záujem najmä na oslavy a rôzne akcie – napríklad na oslavy Silvestra či na plesy,“ povedala pracovníčka v objednávacej kancelárii. Plaví sa zväčša do Devína, Hainburgu a v opačnom smere do Čunova a Gabčíkova. „Na cesty do Viedne si ju neobjednávajú, vyhliadková loď ide totiž len rýchlosťou 20 km za hodinu.“
(japa)
Stará trasa električky
Vo Viedni išla trasa od tržnice cez Schwechat po dnešnej sbahn linke S7 do Wolfsthalu a ďalej po južnej strane cesty (násyp je viditeľný) na Berg. Od dnešnej colnice išla krížom cez pole (aj tu sa násyp zachoval, len je zarastený) na stanicu Kopčany. Dnes je presne v tom mieste vlečka bývalého podniku Matador a jeho nástupných podnikov medzi Bratskou ulicou a petržalským cintorínom. Potom zabočila pozdĺž Kopčianskej ulice a v miestach približne dnešnej stanice Petržalka bola tiež stanica.
Ďalej išla po dnešnej Rusovskej a Viedenskej ceste až na Starý most, v Petržalke mala viacero zastávok. V meste išla jednosmernou slučkou po Vajanského nábreží, Námestie Ľ. Štúra, po Mostovej, Jesenského a Štúrovej opäť na Starý most.
(dagu)
|
Takzvaná viedenská električka na Korunovačnom námestí, dnes Námestie Ľ. Štúra. Takéto vozne jazdili na regionálnej trati do Petržalky na stanicu Kopčany. ARCHÍV IMHD.SK |
