Jedna z najväčších záchranných archeologických akcií – tak nazývajú archeológovia výskum, ktorý práve prebieha na Vydrici. Na mieste sa bude stavať, developer tu plánuje vytvoriť celú novú štvrť. Vydrica však má históriu ako máloktorá oblasť v Bratislave. Podarilo sa nájsť kus zhoreného dreva – nie je vylúčené, že pochádza z včasného stredoveku. Časť starej Vydrice zbúrali už koncom 40. rokov, najviac sa však asanovalo v 60. a potom počas výstavby Nového mosta začiatkom 70. rokov. Naviezlo sasemmnožstvo stavebných sutín, nálezy sú teda niekedy až v 11-metrovej hĺbke.Nasnímke piecka z 9. – 10. storočia. Kedysi sadomystavali z tehál, ktoré sa označovali rôznymi znakmi. Také archeológovia našli aj tu. Výskum je významný aj tým, že prebieha rovno pri dominantách mesta – pod Hradoma priDómesv. Martina.
Lokalita pod Hradom bola už oddávna osídlená, najskôr Keltmi, neskôr Slovanmi. „Bol tu brod, podhradská osada, je tu Vodná veža. To určuje, že tu bolo významné miesto,“ hovorí archeologička Lucia Nováková zo Slovenského archeologického a historického inštitútu. To najlepšie čaká na výkop „Predpokladáme súvislejšie keltské nálezy, včasný stredovek, teda Slovanov, stredovek a novovek, 17. storočie až po súčasnosť,“ hovorí archeologička.
To najlepšie vraj ešte len čaká na vykopanie, napriek tomu, že už sa tu našlo viacero zaujímavostí. „Zvyšky keltskej keramiky, časť bronzového predmetu, v renesančnej pivnici minca Žigmunda III. zo 16. – 17. storočia alebo počítacie žetóny z 18. storočia,“ povedal Pavol Jelínek, ďalší z tímu.
„Máme nálezy z pivníc aj s kosťami, vieme, čo starí obyvatelia jedli, ako si varili, vieme, že tu chovali sliepky, našli sme dokonca fajky.“ Našli sa tu aj hracie kocky z kostí.
Archeológovia objavili aj kus starého zhoreného dreva, naň sa príde pozrieť odborníčka, aby ho datovala. Zrejme tu bolo slovanské sídlisko, nájdená piecka pochádza zo včasného stredoveku. Búranie za socializmu Na mieste už prebehol výskum v 60. rokoch po asanácii starých domov v ére socializmu. Dokumenty však nie sú k všetkým objektom. „Boli v havarijnom stave,“ hovorí o domoch Nováková. Boli to zväčša dvojpodlažné domy s renesančnými základmi, sedlovou strechou, často nalepené na hradné bralo a s pivnicami vytesanými do skaly.
Výskum je o to zaujímavejší, že okrem čiastočnej dokumentácie je k dispozícii stále aj živé svedectvo, mnohí si na Vydricu 60. rokov pamätajú. Architekt a pamiatkar Alfréd Piffl si v ročenke Bratislava 1967 spomína na búranie a meranie, ktoré mu predchádzalo. Niektorí majitelia si priam neželali, aby sa stavba merala, videli v tom získavanie podkladov pre bytový alebo daňový úrad. „Až po vysťahovaní sa ukázalo, že si na povalách zriadili chlievy na chov hydiny.“ Pivnice, dôležité pri určovaní starších zvyškov architektúry, boli často zaplavené. Mnohí však aj z výskumu vyťažili. „Niektoré historicky pozoruhodné remeselnícke výrobky, napríklad kované mreže s častým letopočtom 1815, draho predali a odviezli až do Komárna.“ Tak zmizla aj pieskovcová empírová pumpa z fasády domu alebo rokokové vyrezávané domové dvere na Žitavskej ulici, spomína Piffl.
Čo s Vydricou
Developerská spoločnosť Zillion tu plánuje nízkopodlažnú polyfunkčnú zástavbu. Prevládať by mali byty a občianska vybavenosť.
Predné domy by nemali prekročiť výšku 16 metrov, čo sú zhruba tri alebo štyri podlažia, zadná zástavba by mala mať maximálne päť podlaží s ustúpenou strechou.
Nová štvrť nebude napodobeninou bývalej historickej, ale novou zónou so súdobou a modernou architektúrou.
Podľa architekta Michala Bogára, ktorý je jedným z autorov územného plánu zóny, zástavba bude kaskádovito stúpať po vrstevniciach hradného kopca.
V novej koncepcii sa určité trasy, ktoré vytvárajú „chrbticu“ územia, na niektorých miestach prekrývajú s bývalými ulicami, námestiami a zelenými zónami.
Na riešenie územie momentálne prebieha verejná anonymná architektonická súťaž.
Objekt Vodnej veže by mohol byť začlenený do projektu, historické budovy, ktoré sa zachovali v enkláve starých kúrií či kostolíka, budú chránené. (dot, sita)
