Frekventovanému mostu hrozia ešte väčšie zápchy, pomohla by diaľnica D4
Prístavný most ostane rizikom

Prístavný most je nielen najrušnejšou komunikáciou na Slovensku, ale aj jednouz najproblémovejších. Jeho kapacitu však nemožno zvýšiť, lebo viac áut neunesie, hovorí diaľničná spoločnosť.

Zápchy z Prístavného mosta tak skoro nezmiznú. Pritom v nich skoro denne stoja autá Bratislavčanov i mimobratislavských, kamióny aj mestská hromadná doprava.

Námestník bratislavského primátora Milan Cílek, zodpovedný za dopravu, minulý týždeň povedal, že by pomohlo, keby sa most rozšíril na šesť jazdných pruhov.

Most je v správe Národnej diaľničnej spoločnosti. Jej hovorca Marcel Jánošík hovorí, že zvýšiť kapacitu mosta nie je možné. Ide o diaľnično-železničný most, a ten musí mať svoje parametre – napríklad odstavný pruh,“ povedal Jánošík.

Nosnosť nepustí

Aj keby sa však miesto pre tretí pruh v každom smere našlo a vodorovné značenie by sa premaľovalo, bol by problém s nosnosťou. „Most by toľko áut neuniesol, nehovoriac o tom, že najťažšia doprava, teda kamióny, by premávala v krajných pruhoch,“ hovorí Jánošík. To by bola na toľkokrát opravovaný most priveľká záťaž.

Prístavný most je už teraz najfrekventovanejšou komunikáciou na Slovensku. Denne tadiaľto prejde vyše 120-tisíc áut. Ide o dopravný uzol pre tranzitnú i mestskú dopravu. Každá nehoda na moste preto spôsobí zápchy. Dodnes je v pamäti havária kamióna v roku 2004, pre ktorú sa upchala celá Bratislava a pri ktorej zomrel vodič pádom z 30 metrov.

Most lievikom

Naopak, s rozšírením diaľničného úseku Bratislava – Senec na šesťpruhový sa podľa Jánošíka počíta do dvoch rokov. V smere od Trnavy však vznikne nový problém. Rozšírená diaľnica privedie na most viac áut, no tu ich bude čakať lievik.

„Riešením by bola diaľnica D4, ktorá by spojila diaľnice D2 a D1 a tranzitnú dopravu by tak odklonila,“ povedal Jánošík. Príprava novej diaľnice pokračuje, existuje už štúdia o vplyvoch na životné prostredie.

Proti tomu, aby sa D4 postavila čo najlacnejšia, sú však obyvatelia malokarpatských obcí, najmä Borinky. Diaľnica má totiž prejsť najkratšou trasou tunelom v blízkosti biokoridorov a ľudských obydlí.

Ako sa bude táto situácia riešiť, Jánošík nepovedal, s tým, že diaľničná spoločnosť o priori­tách nerozhoduje. Práve minulý týždeň o diaľniciach hovoril premiér Fico. Podľa neho je prioritou spojiť Bratislavu s Košicami do roku 2010.

Niektorí odborníci pritom tvrdia, že ak štát rýchlo neurobí niečo s dopravou okolo Bratislavy, naša krajina môže prísť o štatút tranzitnej krajiny, teda aj o veľké peniaze.

Sitina sa ešte len ukáže

Pomôcť doprave v hlavnom meste mal aj tunel Sitina, ktorým sa odklonila tranzitná doprava z Patrónky. „Táto križovatka je dnes prakticky prázdna,“ povedala šéfka sekcie dopravy na magistráte Tatiana Kratochvílová.

Jánošík zároveň hovorí, že počty áut, ktoré denne prejdú cez Sitinu, prevyšujú všetky predpoklady. „Až v septembri sa skutočne ukáže, aký účinok malo otvorenie tunela na dopravu v meste,“ podotkol Cílek.

Väčšina kolízií vzniká podľa Jánošíka nedisciplinovanosťou vodičov. Niektorí napríklad omylom vojdú na privádzač k tunelu a potom cúvajú, aby sa dostali na Lamačskú. V meste však nemôžu byť dlhé diaľničné privádzače, odkiaľ by sa vodičom nenapadlo vracať.