Kým ostatné mestské časti čaká veľká výstavba, Karlovej Vsi by sa už nemala dotknúť. Želá si to súčasné vedenie miestnej samosprávy. Ale aj v Karlovej Vsi obyvatelia hovoria o neúmernom zahusťovaní výstavby a s tým súvisiacim nedostatkom zelene a služieb.
Stavebníci majú záujem
Investori však o atraktívnu lokalitu nestrácajú záujem, spojenie s mestom je dobré, obyvateľom vyhovuje blízky les a bývanie je tu relatívne bezpečné.
Nedávno J&T rozširovala zástavbu v dunajskom ramene, ďalší stavebníci majú záujem o Dlhé diely, kde chcú presadiť bytové domy s vybavenosťou.
Stavať sa má medzi Jamnického a Hlaváčikovou, na Kresánkovej či Kolískovej, z priemyselných stavieb sa buduje Cyklotrónové centrum. Už takmer dva roky sa hovorí o stavbe potravín Lidl na zelenom pozemku pri Riviere, o tom, či tu stromy zostanú, alebo ich vyrúbu, sa ešte rozhodne.
Preťažená doprava
So zástavbou súvisí aj preťažená doprava, jeden z najväčších problémov lokality. Býva tu takmer 32-tisíc ľudí a žije asi 15-tisíc študentov. Ťah z Karloveskej na nábrežie denne využívajú tisícky áut, mesto chce cestu od Molecovej po Devínsku rozšíriť.
Dlhé diely boli navrhnuté pre asi 12-tisíc obyvateľov, už dnes ich tam býva takmer 30-tisíc, čo je dvaapolnásobok.
Štatistika hovorí, že v rannej špičke prepravia dve linky z Dlhých dielov okolo 1500 cestujúcich za hodinu. Od minulého septembra tu do kopca a z neho jazdí šesť duobusov, teda kĺbových trolejbusov s pomocným dieslo-elektrickým pohonom.
Podľa viacerých je však hlavným problémom, ktorý ostal, preplnenosť ciest. To by sa mohlo vyriešiť ďalším jazdným pruhom od Molecovej po Ulicu Hany Meličkovej, vyhradený by bol iba pre hromadnú dopravu.
Peniaze z únie
Mestská časť uvažuje nad zaobstaraním si plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, je predpokladom pre čerpanie európskych peňazí.
„Chceli by sme investovať hlavne do obnovy detských ihrísk alebo výmeny okien na Základnej škole a Gymnáziu na Tilgnerovej,“ hovorí Hanulíková.
V súvislosti so zeleňou, na zaberanie ktorej sa obyvatelia Dlhých dielov sťažujú, hovorí sa o vytvorení nového parku práve na sídlisku.
Uvažuje sa aj o rozšírení a revitalizácii študentského mestečka v Mlynskej doline. Vzniknúť by tu mohli rekreačné zóny a parky na učenie, podobne ako je to v zahraničí.
Ďalším projektom súvisiacim s početnou komunitou študentov je obnova švédskych domčekov pred lodenicou v Karloveskom ramene. Univerzita už začala s ich postupným prestavovaním, slúžiť by mali na rekreáciu a šport.
Mestská časť Karlova Ves
| Počet obyvateľov | 33 166 |
| Starostka | Iveta Hanulíková |
| Počet poslancov | 31 |
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
Jedno z najstarších sídel Slovenska
Karlova Ves patrí medzi najskôr obývané územia Slovenska. Na južných svahoch Dlhých dielov a na Starých gruntoch sa našli kamenné pästné kliny a driapadlo. O prehistorických obyvateľoch svedčí aj kuriózne objavenie mamutích klov dvomi študentmi v Mlynskej doline neďaleko zoo pred štyrmi rokmi.
Neskôr sa Slovania usídlili pri potoku Vydrica, pohrebisko sa našlo pod dnešnou botanickou záhradou.
V stredoveku sa o rozvoj postaral richtár Jakub, na území medzi dvoma Vydricami dal postaviť mlyny a založil tu vinice. Miestne víno malo napokon väčšiu hodnotu ako račianske alebo malokarpatské. Koncom 16. storočia sa v miestnych lesoch skrývali zbojníci, ktorí prepadávali pocestných.
Keď sa osada rozšírila, ťažisko života sa presunulo do bratislavského predmestia, ktoré pomenovali tým istým názvom – Vydrica.
Karlovu Ves (Karldorf) ako obec vymedzili až v 19. storočí. V roku 1886 tu uviedli do prevádzky bratislavskú vodáreň na ostrove Sihoť.
V polovici 20. storočia tu vznikla botanická záhrada a začala sa budovať zoologická. Po roku 1960 sa začala príprava na výstavbu sídliska, Karlova Ves bola prvou lokalitou, ktorú na výstavbu vybrali aj pre dobré prírodné podmienky a spojenie s centrom. Daňou za nové byty bolo zbúranie pôvodného jadra obce. V 70. rokoch v Karlovej Vsi vznikol areál televízie a v jej okolí vysokoškolské internáty. V 80. rokoch sa začala výstavba sídliska Dlhé diely.
(Zdroj: www.karlovaves.sk)
O týždeň Rusovce
|
Pohľad od hostinca Riviera na Bratislavu asi z roku 1952. Konečná električiek po predĺžení trate v roku 1950 od predchádzajúcej konečnej Pri Knaurečke bola takmer naproti miestu, kde dnes stojí hotel Družba na Botanickej ulici. V ľavom dolnom rohu vidno nástupište autobusu do Devína. (Fotografiu zapožičala Mária Levárska.) FOTO – WWW.KARLOVAVESAHOJ.SK |
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
