Plachý hlodavec, ktorý niekedy váži až 30 kilogramov, žije v povodí riek, ktoré pretekajú Bratislavou, už vyše tridsať rokov. Bobra európskeho v strednej Európe takmer úplne vyhubili pred viac ako 150 rokmi. U nás sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia znovu úspešne šíri zásluhou rakúskych ochranárov.
V Bratislavskom kraji a na Záhorí je dnes najviac bobrov na Slovensku.
Posledný slovenský bobor
Počet bobrov v Bratislavskom kraji sa dá len ťažko odhadnúť, podľa bratislavských ochranárov ich môže byť niekoľko stoviek. Obydlia si stavajú v povodí rieky Morava a v lužných lesoch pri Dunaji.
Posledný pôvodný bobor na našom území pritom vyhynul v roku 1858.
Hon na veľké hlodavce sa začal na francúzskej univerzite Sorbonna v 18. storočí, kde vyhlásili bobra za rybu a cirkev jeho mäso povolila jesť aj počas pôstu. Bobor sa však lovil najmä pre hustú a kvalitnú kožušinu, z ktorej sa vyrábali kožuchy, klobúky aj pančuchy. Takisto panoval názor, že sekrét kastoreum, pomocou ktorého si bobor značkuje územie, dokáže liečiť takmer všetky choroby a má afrodiziakálne účinky.
Nepoznali hranice
Keď v sedemdesiatych rokoch začali rakúski ochranári vypúšťať bobry do ich pôvodného ekosystému v povodí rieky Dunaj pri Viedni, nerátalo sa s tým, že sa dostanú aj na Slovensko. Nepreniknuteľná hranica medzi Východom a Západom však pre bobry nebola prekážkou. Na Slovensku sú bobry od roku 1992 chránené.
V Bratislave sa darí divej zveri
Bratislava je jedným z mála hlavných miest Európy, ktoré sa môžu pochváliť množstvom voľne žijúcich divých zvierat v meste a jeho okolí, keďže je obklopená prírodou – Malými Karpatmi a dunajskými lužnými lesmi.
Mnohým zvieratám mestské prostredie vyhovuje. Hoci je v okolí väčší hluk ako na vidieku, majú ľahší prístup k potrave. V lesoch na Devínskej Kobyle a Železnej studienke žijú srny a srnce, na Kolibe sú diviaky a v Rusovciach aj na Železnej studienke sa vyskytujú líšky.
Vo viacerých parkoch sa nachádzajú veveričky, napríklad v Horskom parku, v Sade Janka Kráľa aj Kochovej záhrade. Bežne sa dá v záhradách aj na sídliskách stretnúť jež východoeurópsky.
Z vtákov sú u nás ďatle, kavky, ale aj dravce ako myšiak či sokol. Vzácny vták drop fúzatý žije už iba na jednom mieste na Slovensku, na Sysľovských poliach pri Rusovciach a Čunove v Bratislave. V Devínskej Novej Vsi pri rieke Morava sú veľmi rozšírené bociany biele.
(ena, japa) Bobor má hustý kožuch, o ktorý sa výborne stará. Odhaduje sa, že má viac ako dvadsaťtisíc chlpov na centimetri štvorcovom kože. Kožuch si češe a mastí, aby bol vodotesný. Tisíc a jedna noc s bobricou Ráchel pri DevíneBobria rodina v močariskách pri železničnom moste cez Moravu v Devínskej Novej Vsi nás reprezentuje aj v zahraničí. Fotografie bobrej matky Ráchel s mláďatami a filmy o nej obleteli svet vďaka prírodovedcovi Tomášovi Hulíkovi, ktorý spolu s priateľmi Fedorom Čiamporom a Andym Šutekom strávil pozorovaním bobrej rodiny osem rokov, viac než tisíc nocí. Spočiatku veľmi plachá bobrica, ktorá sa k nám presťahovala z Rakúska, si vytvorila k Tomášovi priateľský vzťah a dovolila mu unikátne zmapovať život svojej rodiny. Fotografie z týchto pozorovaní sa objavili aj v časopise National Geographic, filmy o nich odvysielala okrem iných aj rakúska televízia ORF a Discovery Channel. Výstava fotografií s filmom zo života bobrice Ráchel je do 30. júna v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží.
Ako vyzerá a žije bobor
Bobor vodný, inak nazývaný aj bobor európsky, je najväčší hlodavec na Slovensku a druhý najťažší hlodavec na svete. Žije v jazerách, rybníkoch aj v tečúcich vodách. Obydlia na brehu si stavia z konárov, dreva a hliny. Rodiny žijú spolu, svoje územie si značkujú sekrétom kastoreom.
Bobor môže mať dĺžku až jeden meter a hmotnosť do 30 kilogramov. Charakteristickým znakom je ploský chvost, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní. Má veľké oranžové hryzáky, ale je vegetarián. Svoje prostredie vytrvalo pretvára, stavia si hate, hrádze a kanály.
Na jar a v lete konzumuje prevažne vodné a brehové rastliny, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a menšie vetvičky padnutých stromov.
Bobry sa dožívajú v priemere desať až sedemnásť rokov, v zajatí však dokážu prežiť aj dlhšie.
Bobry žijú v lužných lesoch v povodí riek Morava a Dunaj, napríklad pri Gabčíkove, v biskupických lužných lesoch, v prírodnej rezervácii Starý háj na petržalskej strane Dunaja, na ramene Zuzana, v Karloveskej zátoke, ako aj v Rusovciach a Čunove. Prítomnosť bobrov sa dá zistiť podľa ohlodaných stromov.
Bobry si spravili hniezdo aj v stokeV nepoužívanej stoke pri zimnom prístave sa našli minulý rok v januári dva zatúlané bobry. Postavili si tu obydlie pravdepodobne v zime, keď bola nízka hladina Dunaja. Na jar by sa stoka zaplnila vodou a bobrie hniezdo by zatopila. Pri montáži uzáveru na stoku bobry našla Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ochranári ich preniesli do voľnej prírody.