SME

Medzi križovatkami naháňajú zelenú

Časť Račianskej ulice patrí k miestam, kde vodiči zrýchľujú, aby nečakali na svetlách. V Karlovej Vsi a Dúbravke stihnú zelenú len mimo špičky. Po Šancovej by mali prejsť bez zdržania až k Račianskemu mýtu.

Od Račianskeho mýta po križovatku pri „kukurici“ by šoféri museli ísť minimálne osemdesiatkou, aby ešte prešli na zelenú. Pri šesťdesiatkilometrovej rýchlosti už z diaľ­ky vidia, ako naskočila červená.Od Račianskeho mýta po križovatku pri „kukurici“ by šoféri museli ísť minimálne osemdesiatkou, aby ešte prešli na zelenú. Pri šesťdesiatkilometrovej rýchlosti už z diaľ­ky vidia, ako naskočila červená. (Zdroj: FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Časť Račianskej ulice patrí k miestam, kde vodiči zrýchľujú, aby nečakali na svetlách. V Karlovej Vsi a Dúbravke stihnú zelenú len mimo špičky. Po Šancovej by mali prejsť bez zdržania až k Račianskemu mýtu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V niektorých úsekoch na frekventovaných cestách je svetelná signalizácia syn­chro­ni­­zovaná. Umožňuje prejsť viacero križovatiek v zelenej vlne.

Svetlá, medzi ktorými je väčšia vzdialenosť, zvyčajne prepojené nie sú. V týchto miestach vodiči často prekračujú predpísanú rýchlosť, aby stihli zelenú.

SkryťVypnúť reklamu

Koordináciu semaforov sme overovali na Račianskej ceste, na hlavnom ťahu cez Karlovu Ves a Dúbravku v časti od Hlavnej stanice cez Šancovú po Račianske mýto a od Jarošovej ulice po Zlaté piesky.

Väčšinu semaforov v meste riadi počítač

Zmluvným prevádzkovateľom systému cestnej svetelnej signalizácie v Bratislave je spoločnosť Siemens.

„Približne dve tretiny svetelných križovatiek v meste, najmä v širšom centre, sú riadené v plošnej koordinácii centrálnym riadiacim počítačom. Väčšina križovatiek mimo centrálnej mestskej oblasti je riadená v dynamickom režime,“ povedal hovorca Siemensu Tomáš Kráľ.

V tomto prípade riadenie súvisí s intenzitou dopravy a požiadavkami chodcov. „Na niektorých takýchto križovatkách vstupuje do systému preferencia vozidiel mestskej hromadnej dopravy,“ dodal Kráľ.

SkryťVypnúť reklamu

Menšia časť križovatiek funguje bez detektorov vozidiel na základe pevných signalizač­ných plánov. K ojedinelým patrí križovatka na Patrónke, kde sa ešte využíva ručné riadenie v spolupráci s dopravnou políciou.

Od „kukurice“ po Vinohrady na zelenú

Od Račianskeho mýta po križovatku pri takzvanej „kukurici“ by šoféri museli ísť minimálne osemdesiatkou, aby stihli zelenú. V dennej premávke pri rýchlosti 50 až 60 kilometrov za hodinu trvá táto cesta takmer dve minúty. Za miernym oblúkom, kde sa cesta opäť rozširuje do dvoch pruhov, už väčšinou vidno, že na semafore pri „kukurici“ naskočila červená.

Cez ďalšie svetlá na križovatke s Riazanskou ulicou by pri tej istej rýchlosti šoféri mali ešte prejsť na zelenú. Stihnú to za niekoľko sekúnd, tak ako aj cestu k ďalším semaforom pri benzínovej pumpe a Lidli.

SkryťVypnúť reklamu

Syn­chronizované semafory sú pred železničnou stanicou Vinohrady. Cesta k nim trvá asi minútu a pol, úsek medzi nimi prejde vodič za desať sekúnd.

Mimo dopravnej špičky vodiči obvykle stihnú prejsť štyrmi miestami so semaformi bez zdržania. Tí, ktorí dodržiavajú predpísanú rýchlosť, čakajú len pri „kukurici“. Mária Račková z magistrátu objasnila, že koordinácia sa týka semaforov, ktoré od seba nie sú vzdialené viac ako 400 metrov. Cesta medzi Račianskym mýtom a križovatkou pri „kukurici“ je dlhšia. „V smere do mesta sú svet­lá na konci Račianskej v koor­dinácii so Šancovou, nie s križovatkou pri zváračskom ústave.“

Vodiči, ktorí v bežnej premávke vchádzajú od „kukurice“ do Jarošovej ulice, musia obvykle čakať na križovatke s Bajkalskou. K Zlatým pieskom by mali prejsť na zelenú.

Podobné je to na Šancovej v smere od Hlavnej stanice. Pri rýchlosti 50 až 60 km/h prejdú cez všetky semafory po Račianske mýto plynule.

V Karlovej Vsi nečakajú len mimo špičky

Mimo špičky vodiči takmer bez čakania prejdú aj hlavným ťahom cez Karlovu Ves a Dúbravku. Na väčšej časti Karloveskej ulice je predpísaná štyridsiatka. Pri ceste smerom do Dúbravky bola červená len pred Mostom Lafranconi. Po križovatku Schnei­dra-Trnavského a Harmincovej sa dalo prejsť na zelenú, odtiaľ bez zdržania až ku konečnej električiek Pri kríži.

Cestou naspäť do centra bola premávka hustejšia. Červená bola opäť na križovatke s Harmincovou, na Molecovej aj pri botanickej záhrade.

Na prázdnejších cestách nie je problém stihnúť zelenú aj pri jazde podľa predpisov. V špičke sa tu však utvárajú zápchy, najmä pri Riviere, kde sa napája cesta z Dlhých Dielov.

Na celej trase je pritom koordinovaná len táto križovatka a svetlá na Molecovej – Karloveskej. „Pre veľkú frekvenciu dopravy zatiaľ vnútorná koordinácia medzi križovatkami nie je. Až po sprístupnení diaľničného tunela Sitina sa budú dať križovatky prispôsobiť novej dopravnej situácii. Zaťaženie týchto komunikácií by sa malo znížiť,“ vysvetlila Račková.

Magistrát meria počet áut nepravidelne

Niektorí vodiči sa snažia ísť rýchlejšie, aby na semaforoch nemuseli čakať. Prekračovaním rýchlosti je známa Račianska aj Karloveská. Meranie počtu áut, ktoré prejdú vybraným úsekom, by ukázalo, aké percento išlo rýchlejšie.

„Na komunikáciách, ktoré spravuje magistrát, jednoúčelové merače počtu áut neexistujú. Technicky je to možné na dynamicky riadených križovat­kách,“ povedala Račková.

V Bratislave je 38 križovatiek, na ktorých sa signalizácia mení automaticky podľa počtu áut.

„Medzi najznámejšie patrí križovatka Košická – Nivy, Košická – Landererova, Gagarinova – diaľnica D1, Račianska – Gaštanový hájik, Vajnorská – Rožňavská,“ dodala Račková.

Magistrát robí merania počtu áut priemerne 15- až 20-krát do roka. Miesta meraní vytypuje na základe problémov v doprave alebo pre potreby štatistiky. Počet áut magistrát meria aj pri zmene organizácie dopravy. „Napríklad ak sa vybuduje nové obchodné centrum a zmení sa dopravné správanie obyvateľov,“ vysvetlila Račková.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich
  2. Digitálne sebavedomie pre novú generáciu: kto sú digiPEERS?
  3. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  4. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  5. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia
  6. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  7. Andrej Viceník, VÚB: Samosprávy potrebujú partnera, nielen banku
  8. Keď sa z brigády stane kariéra
  1. Digitálne sebavedomie pre novú generáciu: kto sú digiPEERS?
  2. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich
  3. Najprv rozhadzovali, teraz drancujú. Koľko vám vzali?
  4. Fejtón o móde od Emmy Tekelyovej a TOP trendy na jeseň a zimu
  5. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  6. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  7. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú.
  8. Po oslavách storočnice sa košický maratón pozerá do budúcnosti
  1. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov 13 310
  2. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia 12 146
  3. Keď sa z brigády stane kariéra 6 040
  4. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú. 4 053
  5. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať 3 674
  6. Firma z Nitry robí miliónové projekty pre Teslu či TikTok 2 237
  7. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky 2 073
  8. Najprv rozhadzovali, teraz drancujú. Koľko vám vzali? 1 580
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marcela Kosová, predsedníčka Súdnej rady SR.

Pomstu sudkyni aj prokurátorovi z kauzy Bombic sľubuje Filip Sulík.


60
Petr Macinka, Andrej Babiš a Tomio Okamura.

SPD aj Motoristi počítajú s účasťou vo vláde.


TASR 5
Boris Zala

Triumfovať budú šarlatáni, neonacisti a preniknutí „duchom svätým“.


49
Larry Ellison.

Záujem má o veľké médiá aj TikTok.


9
  1. Ján Kušnír: Prečo D2 každé ráno kolabuje
  2. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  3. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  4. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  5. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  6. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  7. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  8. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  1. Ján Valchár: Fantastické správy z Ukrajiny (a Ruska, hahaha!) 20 371
  2. Jan Dermek: 26.9. - Sviatok svätého Farizeja 12 862
  3. Radoslav Záhumenský: Tento hrad je len hodinu od Bratislavy a patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska! 🏰 11 179
  4. Peter Franek: Zlá správa pre Uhríka s Mazurekom. 10 294
  5. Monika Albertiová: Konsolidácia? Ľudia nemajú čo žrať, a Kuffa? Ide sa na gardistov hrať! 10 171
  6. Radko Mačuha: Muž, ktorý nehajloval. 5 802
  7. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije! 5 383
  8. Ján Valchár: Niečo k situácii v Slavjansku a ruským ponorkám 5 072
  1. Věra Tepličková: Zvrat to ozaj nečakaný, Oskar je vraj uprataný
  2. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije!
  3. Roman Kebísek: Vincent van Gogh kreslil steblami trstiny, ktoré sám zbieral a orezával
  4. Věra Tepličková: Keď vo filme hasiči, skĺznu dole po tyči,
  5. Marian Nanias: "Tí zlí Bruselskí úradníci....."
  6. Dušan Koniar: Za čem númera? vsjo jásno
  7. Roman Kebísek: Povstalec Šulek pred popravou r. 1848 poslal pozdrav sestre – starej mame Štefánika
  8. Dušan Koniar: Kam by chcel, tam ho nepozvú. Kam áno, tam nejde
SkryťZatvoriť reklamu