Historická budova gymnázia, ktorú študenti prezývajú „Gamča“, patrí Bratislavskému samosprávnemu kraju. „Sme rozpočtová organizácia. Peniaze, ktoré zo samosprávneho kraja dostávame, sú viazané na kúrenie, vodu či mzdy,“ hovorí riaditeľka Eva Petrášová.
Udržujú len interiér
Časť rozpočtu spolu s príspevkami sponzorov a rodičovskej rady používajú na udržiavanie vnútorných priestorov. „Vymaľujeme, urobíme nutné opravy. Nedávno sme vymieňali vonkajšie rámy okien. Predtým boli zatlčené klincami.“ Väčšou úpravou za posledných dvadsať rokov bola len výmena strechy a obnova elektrického vedenia.
„Budova v secesnom štýle, ktorá by mohla patriť k pýcham Bratislavy, chátra. Plot, ktorý má unikátny tvar a výplň, je naklonený, miestami hrozí jeho spadnutie,“ opisuje problémy Petrášová. Školské ihrisko využívajú tiež deti z okolia, ale aj vandali. Keď škola dvor uzavrela, začali plot rozoberať.
„Najnutnejšie by sme potrebovali zrekonštruovať fasády, plot a dokončiť výmenu okien,“ povedala Petrášová. Budova gymnázia patrí k evidovaným pamiatkovým stavbám. Každú zmenu alebo úpravu musia najskôr schváliť pamiatkari. K rekonštrukcii musia vydať stanovisko, na jeho základe potom treba vypracovať projekt, čím sa cena opráv tiež navýši.
„Pred piatimi rokmi sa suma na opravu fasády odhadovala okolo 70 miliónov korún. Teraz už by mohla dosahovať aj do sto miliónov korún,“ objasnila Petrášová.
Všetko rozhodnú poslanci
Minulé vedenie samosprávneho kraja prisľúbilo, že rekonštrukciu Gymnázia Grösslingová zaradí medzi priority. Peniaze na opravu mali ísť z rezervy vlády. Dnes je všetko inak. Bratislavský samosprávny kraj začal robiť pasportizáciu nutných opráv na školských budovách, ktoré vlastní. Ide o súpis nutných opráv a predbežné odhady ich ceny.
O dva roky bude Gymnázium Grösslingová oslavovať sto rokov od postavenia budovy. Vedenie gymnázia rokuje so samosprávnym krajom o tom, aby pred oslavami s najnutnejšími opravami aspoň začali.
Petrášová hovorila aj o možnosti, že samosprávny kraj by viac peňazí na opravy budov vyčlenil z podielových daní. Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Milka Podmajerská povedala, že termíny a rozsah rekonštrukcií závisia od mnohých súvislostí. Ovplyvní ich situácia s neštátnym školstvom, balík z rozpočtu aj pasportizácia.
Od začiatku roka totiž samosprávnemu kraju pribudla povinnosť finacovať neštátne školské zariadenia. Poslanci samosprávneho kraja by mohli o tom, odkiaľ peniaze na túto oblasť vyčlenia, rozhodnúť už na najbližšom zastupiteľstve budúci týždeň. Je pravdepodobné, že suma na rekonštrukcie sa tým zníži.
Podmajerská nevedela presne konkretizovať, kedy budú známe termíny nutných opráv jednotlivých budov ani koľko peňazí na ne vyčlenia. „Poslanci musia rozhodnúť o poradí opráv podľa havarijného stavu,“ povedala.
Pasportizácia ešte nie je dokončená. „Keď bude jasné čo a približne za koľko treba rekonštruovať, musíme zvážiť aj časové hľadisko.“
Prerábky a úpravy budú musieť robiť v takom čase, aby čo najmenej narušili vyučovanie. Samosprávny kraj sa peniaze na opravy školských budov snaží získať aj z európskych fondov.
Architekt bol veľkorysý
Budovu gymnázia v roku 1908 postavil architekt Ödön Lechner. Škola, o ktorej prvé zmienky sú zo začiatku 17. storočia, dovtedy viackrát zmenila sídlo. Pôvodne vznikla ako jezuitské kolégium, za cisára Jozefa II. bola poštátnená.
Jej fungovanie v Lechnerovej secesnej budove nakrátko prerušila druhá svetová vojna, načas tu bola aj základná škola. V roku 1972 sa sem presťahovalo z Vazovovej ulice gymnázium.
Označenie „GAMČA“ vzniklo ako skratka staršieho názvu Gymnázium Alexandra Markuša, Červenej Armády.
„Architekt vytvoril budovu, ktorá zodpovedá súčasným požiadavkách možno lepšie ako novšie školy. Veľkoryso naprojektoval triedy, kabinety, knižnicu a telocvičňu, ktorá bola v tej dobe pravdepodobne najväčšia,“ povedala Petrášová.
Na Gymnáziu Grösslingová študovali viaceré významné osobnosti ako Ján Jamnický, Milan Lasica, Božidara Turzonovová, Gejza Dusík, Ján Červeňanský, Julián Podoba či Gustav Herman.
Široké slnečné chodby, tajomné zákruty, starobylé, dohladka zošliapané schodištia, veľké okná a vysoké stropy. V takom príjemnom prostredí sa učia žiaci Gymnázia Grösslingová.
Slnečné hodiny na rotunde sú pre opadanú omietku takmer neviditeľné. Škole sa podarilo vymeniť vonkajšie krídla okien, predtým boli zatlčené klincami. Väčšou vonkajšou úpravou za posledných dvadsať rokov bola len výmena strechy a oprava elektrického vedenia.
K zaujímavým detailom patria fúzaté tváre či ozdoba s rokom, v ktorom budovu postavili.
