Dobrovičova ulica. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Šafárikovo námestie
Námestie sa rozprestiera pred kasárňami Františka Jozefa, oproti Mostu Františka Jozefa. Vyúsťuje doň Barossova (Štúrova), Dobrovičova a Roykova (Tobrucká) ulica a od juhu ho ohraničuje Justiho rad (Vajanského nábrežie).
Mestská rada sa na svojom zasadnutí 7. júla 1904 jednomyseľne uzniesla pomenovať námestie na počesť kráľa Ondreja III. Tento posledný kráľ z domu Arpádovcov dal mestu dve privilégiá. Jedným, ktoré vydal na deň svätého Mikuláša, bez vročenia, oslobodzuje obyvateľov mesta od mýtnych poplatkov na všetkých hraniciach, či už prichádzajú alebo odchádzajú z krajiny.
Druhé veľké privilégium z roku 1291 dáva mestu právo vyberať desiatky z obilia, právo slobodne si voliť richtára a prísažných, právo slobodného obchodu a právo meča. Daroval mestu aj tretinu výnosného čalovského prievozu. Privilégium potvrdili aj Matej Korvín a prešporský gróf, potvrdili ho všetci následníci Ondreja III., takže v podstate platilo až do roku 1848.
Severnú časť námestia ohraničuje priečelie ženijných Kasární Františka Jozefa, postavených v roku 1857. Z ostatných strán obkolesujú námestie výstavné nájomné paláce. Stred námestia nedávno upravili na park.
Dobrovičova ulica
Ulica v meste Františka Jozefa, ktorá predtým patrila ešte k Továrenskej ulici, spája Roykovu (Tobruckú) ulicu s Jakubovým námestím. Pretína Barossovu (Štúrovu) ulicu, Námestie kráľa Ondreja (Šafárikovo), Raneyssovu (Bezručovu) a Kempelenovu (Klemensovu) ulicu.
Podľa uznesenia mestskej rady zo 7. júla 1904 nesie meno prešporského sudcu Michala Dobroviča. Michal Dobrovič sa narodil 26. júna 1810 v Prešporku, po ukončení strednej školy sa zapísal na teologickú fakultu, no keďže vtedy bolo štúdium na nemeckých univerzitách zakázané, prestúpil na právo a v roku 1833 sa stal advokátom.
V roku 1843 zastupoval na uhorskom sneme ako advokát mesto Prešporok, od roku 1847 do roku 1851 bol mestským radcom, od roku 1861 do roku 1870 hlavným sudcom mesta Prešporka, v rokoch 1870 - 1874 až do svojej smrti 10. júla bol predsedom prešporskej súdnej stolice. Jeho portrét, olejomaľba E. Majscha, zdobí úrad mešťanostu.
Na Dobrovičovej ulici sa nachádza mestský Polievkový ústav, ktorého základný fond je 56 034 korún a rezervný fond 32 721 korún. Výdajňa polievok je zároveň aj stanicou prvej pomoci, vybavenou potrebným obväzovým materiálom.
(Nabudúce Sienkiewiczova ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
Majer na Šafárikovom námestí. Dnes tu stojí Univerzita Komenského.
