Budova Rakúsko-uhorskej banky a hotel U červeného vola. Pohľad zo Štúrovej ulice. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVA
Grösslingom označovali kedysi celé územie, ktoré sa rozprestieralo za Dunajskou ulicou, medzi Vŕbovou ulicou a Mlynskými nivami. Podľa testamentov z 15. a 16. storočia toto územie doslova zahaľovali zeleninové záhrady a ovocné sady.
Oblúkovito zahnutá Grösslingová ulica spája Korunovačné (Štúrovo) námestie s Kempelenovou (Klemensovou) ulicou, respektíve bude ho spájať so Széchényiho (Lazaretskou), keď sa ukončí jej výstavba. Tú časť, ktorá sa vinie od Korunovačného námestia po Kúpeľnú, volali v 18. storočí Veľká kúpeľná ulica, západnú časť ulice od Korunovačného námestia po Kúpeľnú nazývali Medená ulica, ale mestská rada to na svojom zasadnutí 28. júla 1879 zrušila a nariadila aj na tento úsek používať názov Grösslingová.
Gymnázium
V úhľadnej ulici, dnes už zastavanej aj väčšími domami, vládne aj napriek jej odľahlej polohe rušný život. Niektoré verejné budovy sú obrátené do ulice, napríklad Prešporské kúpele, hotel U červeného vola a budova Rakúsko-uhorskej banky. Nové gymnázium, ktoré má onedlho vyrásť na Grösslingovej ulici, prinesie veľké oživenie a zdvihne jej význam.
Priemyselná ulica
No ulica je aj tak významná svojím priemyslom. Nachádzajú sa tu Hirschlerova a Marschallova továreň, dielne pod menom Stefan, Marton, Schuster, Kohl.
Firma Ľudovít Marton a syn patrí medzi najchýrnejšie firmy v celej krajine. Existuje od roku 1851 a vyrába umelecky kované a zámočnícke predmety a železné konštrukcie. Snahou firmy Marton je zachovať vysokú úroveň dedičstva z obdobia renesancie a baroka a vyhovieť zvýšeným nárokom súčasnej doby.
Dielňa má moderné parné strojné zariadenie a pracuje s takými modernými technickými prostriedkami, že môže úspešne súťažiť s ktorýmkoľvek podobným domácim či zahraničným podnikom.
Výrobky firmy
O všeobecnom uznaní, ktorému sa teší firma Ľudovít Marton a syn, svedčia objednávky, ktoré firma dostáva z tuzemska aj zahraničia. Vyrobila napríklad balkónové mreže, mriežkový kryt stropnej lampy, zábradlie, kandeláber do prešporského kaštieľa grófa Vidora Csákyho; mrežovú bránu a nástennú lampu do prešporského kaštieľa grófa Michala Esterházyho; kovanú bránu, dvojramennú liehovú lampu, zábradlie schodiska, kandeláber na schodisku do niekdajšieho prešporského paláca Felixa Pisztóryho; mrežovú bránu a zábradlie schodiska v prešporskom paláci generálporučíka Juraja Georgevitsa; železný tepaný erb na prešporský palác grófa Juraja Dessewffyho; mrežovú ohradu svätyne v Dóme sv. Martina v Prešporku; železné nástenné lampy v Blumentálskom kostole; železný kandeláber pre mauzóleum rodiny Palugyayovcov na Ondrejskom cintoríne v Prešporku.
Továreň A. Marschalla
Továreň existuje od roku 1870. Vyrábajú sa tu koče, postroje, remene, sedlá, opraty, biče, čistiace potreby a maštaľný riad. Firma má vlastnú parnú pílu aj dielňu na ohýbanie dreva. Sú v nej zastúpené všetky remeslá na kompletnú výrobu kočov - debnárstvo, kováčstvo, zámočníctvo, sedlárstvo, remenárstvo.
Továreň je vybavená najnovšími strojmi, má aj Westov patentovaný stroj na naťahovanie obručí. Suroviny nakupuje priamo zo zdroja, preto môže dodávať svoje výrobky nepomerne lacnejšie ako iní.
Pri takomto zariadení získala továreň nejedno ocenenie za svoje výrobky - v roku 1888 striebornú medailu vo Viedni, v roku 1900 na medzinárodnej výstave v Paríži striebornú medailu za vynikajúcu výrobu kočov, za sedlárske a remenárske výrobky a ďalšie. (Krátené.)
(Nabudúce Kúpeľná ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
