 Milan Dolinský v pruhovanom drese ČH Bratislava z roku 1959, keď bol vo vrcholnej forme aj reprezentantom ČSR. FOTO - ARCHÍV |
V päťdesiatych rokoch behal po našich i zahraničných štadiónoch na ľavom krídle tmavovlasý fešák, nesmierne rýchly a presne strieľajúci falšované lopty ľavým vonkajším priehlavkom tak, ako to nevedel nik iný. Fanúšikovia ho obdivovali a pozorne sledovali jeho úspešnú kariéru. Milan Dolinský oslávil už sedemdesiatku (narodil sa 17. apríla 1935 v Brunovciach neďaleko Piešťan). Otec bol železničiar, rodina sa sťahovala z miesta na miesto a on sa dostal hneď po vojne prostredníctvom Červeného kríža do švédskeho mestečka Ostrashome, kde ho prichýlila jedna zámožnejšia rodina. Tam sa zoznámil ako desaťročný so športom, lebo domáci pán ho v priebehu siedmich mesiacov brával nielen na štadióny, ale aj zaúčal do tajomstiev futbalu, hokeja, plávania, lyžovania i rybačky. Keď sa vrátil, rodina bývala v Košiciach a on začal hrávať, tak ako bratia Ivan a Jozef, za železničiarsku Lokomotívu. Viedli ho tréneri S. Palečka a R. Vitkovský. Tam nám vyrastal reprezentant.
Cesta do reprezentácie
Prvými jeho titulmi boli tri tituly majstra ČSR medzi žiakmi a dorastencami. Roku 1953 debutoval v lige v drese Lokomotívy ako 18-ročný, no ten ročník dohral už v Bratislave na Tehelnom poli. S Pažickým, Čurgalym, Balážim... Objavil ho tajomník Slovana J. Múdry pri finále zápasov o dorasteneckého majstra (hralo sa v Bratislave) a všetko preveril aj tréner L. Šťastný. Talent si všimli aj v Česku, využili príležitosť, povolali branca do uniformy Tankistu a tým prehodili Milanovu futbalovú výhybku. Na pravom brehu Dunaja sa tvorilo silné mužstvo ČH Bratislava, tiež vojenské, a jeho tréneri vymysleli dobrý ťah, na vojenčine bežný. Dohodli výmenu Čecha Kosa za Dolinského. Od roku 1955 na desať rokov, aj keď úlohu ČH už prevzal Inter. Tam sa najmä pod vedením trénera K. Borhyho zdokonaľoval aj Dolinský s prezývkou "Lízatko", ktorú mu nedal nik iný než tréner L. Šťastný hneď pri vstupe na Tehelné pole.
V ročníku 1958/59 získal už v drese ČH titul majstra ČSR, k čomu prispel v desiatich zápasoch. Nebolo totiž ľahké dostať miesto medzi útočníkmi ako Gajdoš, Cimra, Scherer, Kačáni, Košnar, Švec, Pavlovič... V jednom z posledných zápasov pred oslavou titulu vyhrala v Prahe ČH nad Dukou 4:1 v zostave: F. Hlavatý - Hložek, Tichý, Weiss - Matlák, Buberník - Gajdoš, Scherer, Cimra, Kačáni, Dolinský. Hrali tak dobre, že tréner reprezentácie R. Vytlačil hneď potom nominoval na kvalifikačné zápasy pred Pohárom národov šesť hráčov z tohto mužstva! Nesklamal sa, pomohli vybojovať bronzovú medailu na l. ME vo Francúzsku. Ľavé krídlo vlastne ani nebolo nováčikom, veď Milan hral šesťkrát za juniorov ČSR, trikrát za olympionikov a dvakrát v B-mužstve.
Na záver bronz z 1. ME
Meno Dolinský sa vyskytovalo v štyroch ligových mužstvách, za ktoré Milan hral. Odohral 232 majstrovských zápasov a nastrieľal 94 gólov. Pred bránami čs. stovkárov ostal len najtesnejšie. Veľakrát skóroval aj v priateľských či pohárových zápasoch. Napríklad výberu Tirolska strelil v zápase šesť gólov, na zájazde v Ázii skóroval šesťkrát, v Afrike deväť a v Amerike dokonca 16-krát, keď dal Scherer iba deväť gólov. Svojich desať medzištátnych zápasov odohral v priebehu dvoch rokov (1959 a 60), keď bol v najlepšej forme a v mužstve nepostrádateľný. Dal päť gólov, na viaceré prihral a má na bronze z ME veľkú zásluhu. Na sklonku kariéry, od r. 1960, pomáhal Prievidzi postúpiť do 2. celoštátnej ligy a koniec aktívnej činnosti urobil so spoluhráčom K. Gajdošom v rakúskom Hainburgu. Jeho mužstvo je teraz na Pasienkoch. V jeho štruktúrach pracuje dodnes, pri lopte a ľuďoch s ňou spojenými.
Autor: IGOR MRÁZ
