V susedstve divadla na Promenáde (dnes Hviezdoslavovo námestie) stojí mohutný kláštor augustiniánok-kanonistiek Notre Dame s manzardovou strechou. Jeho západné priečelie a záhrada sú už obrátené do Ružovej (Jesenského) ulice, zadné trakty a základná ...
Kostol Notre Dame rehole augustiniánok a stĺp zasvätený sv. Jozefovi. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
V susedstve divadla na Promenáde (dnes Hviezdoslavovo námestie) stojí mohutný kláštor augustiniánok-kanonistiek Notre Dame s manzardovou strechou. Jeho západné priečelie a záhrada sú už obrátené do Ružovej (Jesenského) ulice, zadné trakty a základná škola na Poľovnícky rad (Palackého ulicu). Jeho západná časť a malý kostolík s drevenou vežou je obrátený na Promenádu a svojimi starobylými, brečtanom zarastenými múrmi zanecháva v návštevníkoch hlboký dojem. Pozemok kláštora tvorí 2524 štvorcových siah.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Kláštor pri bitúnku
Na mieste kláštora stálo trojposchodové drevené divadlo, postavené v roku 1741 pri príležitosti korunovácie Márie Terézie. Ctihodné, v celom meste vážené a obľúbené rehoľné sestry sa venujú výchove a vzdelávaniu dievčat. Kráľovské povolenie usadiť sa v meste dostali 24. októbra 1747. Pozemok kúpili za 1000 zlatých a pustili sa do výstavby dnešného kláštora. Pobyt na tomto močaristom, bahnistom mieste bol však natoľko nezdravý, špina a smrad z blízkeho bitúnku ho natoľko znepríjemňovali, že najprv bolo treba pôdu vysušiť a bitúnok premiestniť, takže do novej budovy sa mníšky mohli nasťahovať až 17. júla 1754. Slávnostnému otvoreniu kláštora dodala osobitný lesk prítomnosť Márie Terézie.
Dobrodinci káštora
Mária Terézia zvýšila nadáciu kláštora o 36 000 zlatých a splatila niektoré dlžoby. Kráľovná sa mimoriadne zaujímala aj o výučbu a hoci na výchovu do káštora dávali svoje deti popredné aristokratické rodiny, venovala pozornosť najmä chudobným žiačkam.
Mníšky museli vyučovať podľa novej metódy, panovníčka osobne nariadila, dokedy má v každej triede trvať vyučovanie náboženstva. Keď 22. novembra 1775 v kláštornej jedálni osobne predsedala pri skúške dievčat, venovala chovankám penzionátu sto dukátov a externým žiačkam tridsať dukátov.
Veľkou oporou kláštora bol aj dvorný komorský radca František Török, ktorého portrét s pietou opatrujú vďačné mníšky vo svojej slávnostnej dvorane. Török poručil kláštoru 4000 zlatých, vzácne obrazy a lazuritový oltár.
Škola aj internát
Keď miestnosti na prízemí už nestačili pre všetky triedy základnej školy, mníšky v roku 1770 postavili na vlastné náklady dnešnú školskú budovu. Ku kláštoru dnes patrí šesťtriedna externá základná dievčenská škola, štvortriedna interná škola a verejnoprávna štvortriedna meštianska škola. Pri kláštore je aj internát, v ktorom sa za plné zaopatrenie platí 324 zlatých na školský rok. V tejto sume je zahrnuté vyučovanie školských predmetov a tanca, lekársky honorár, pranie, písacie a kresliace potreby. Učebnice, noty, materiál na ručné práce, šatstvo, lieky, prípadne iné zdravotné potreby sa účtujú osobitne.
Malá promenáda
Pozemok pri kláštore, takzvaná malá promenáda, je tiež majetkom rehole Notre Dame, ale za 50 zlatých ročne ho dávajú na verejné použitie. Holé priestranstvo upravilo mesto na park, dalo vysadiť tienisté stromy, rozmiestniť pohodlné lavičky a vysadiť okrúhly záhon, takže vzniklo príjemné miesto na oddych.
Na okraji malej promenády stojí stĺp s postavami svätcov, zasvätený sv. Jozefovi. Postavili ho v roku 1764 na pamiatku opätovaných zemetrasení v našom meste, v roku 1830 ho zrenovovali.
(Nabudúce - Hviezdoslavovo námestie, pokračovanie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
